Homérovu Odyseu číta Dušan Jamrich (Parnas)

Penelopa prináša Odyseov luk. Je to pamiatka na jeho priateľa bohatiera Ifita a Odyseus ho nikdy nebrával so sebou do boja. Prichádza rozhodujúca chvíľa. Telemachos chce skúsiť svoju silu ako prvý. Ak sa mu podarí napnúť luk, ukáže sa hodným svojho otca a nebude musieť toľko smútiť za matkou. Trikrát sa o to pokúsi a už by bol luk napäl, keby mu otec nebol dal znamenie. Pytačom sa nedarí; zohrievajú luk, natierajú ho lojom, ale nadarmo. Ostávajú už len dvaja najlepší: Eurymachos a Antinoos. Žobrák sa zatiaľ vytratí a dáva sa spoznať dvom verným pastierom, Eumaiovi a Filoitovi. Prvý mu má podať luk, až ho bude odnášať, druhý má zamknúť dvere, aby nik neušiel. Ani Eurymachos nevie luk napnúť a Antinoos radšej navrhuje skúšku odložiť na druhý deň. Žobrák pri dverách osmelí sa žiadať o dovolenie, aby aj on mohol skúsiť svoju silu, na veľkú nespokojnosť ženíchov, ktorí sa boja, že ich zahanbí. Telemachos mu vyhovie, nedbajúc na ich zúrivý krik. Žobrák znalecky pozerá na luk a zrazu celkom ľahko napne tetivu, až zadrnčí ako lastovičí spev. Dvere sú zatvorené. Eurykleia stráži slúžky. Ozve sa zvuk hromu; pytači zblednú. Odysea povzbudí to znamenie, že spravodlivosť má zvíťaziť. Zdvihne luk, prestreli bez námahy uchá sekier a pokojným hlasom komentuje svoje umenie.