Homérovu Odyseu číta Dušan Jamrich (Parnas)

Zvyšok plavcov dostane sa k ostrovu Thrinakia, kde boh Helios chová svoje posvätné kravy. Odyseus má na pamäti Teiresiove a Kirkine varovné slová a zaprisahá druhov, aby ostrovu vyhli, alebo aspoň aby sa nedotýkali Héliových stád. Ale boh chce ich záhubu: druhovia mu odoprú poslušnosť, pristanú na Thrinakii a keď celý mesiac dujú len nepriaznivé vetry, odvážia sa, trápení hladom, aj na Héliové kravy. Ich vina spočíva v tom, že nie sú schopní hrdinstva a radšej volia smrť z rúk Héliových než pomalé umieranie od hladu. Rozhnevaný Helios hrozí, že odíde svietiť mŕtvym do podsvetia, ak sa mu nedostane pomsty. Stiahnutá koža kráv sa hýbe, mäso bučí ako živé kravy, no plavci nedbajú na nič. Keď zafúka priaznivý vietor, nasadnú na loď a plávajú ďalej. Ale Zeus roztriešti na šírom mori loď bleskom a ani jediný z nich sa nezachráni z vín. Odyseovi sa podarí udržať sa na stožiari, ktorý zviaže s troskami lodného kýlu. Daždivý Notos ho cez celú noc ženie späť ku Charybde, kde podstúpi posledné nebezpečenstvo: keď Charybda vpíja vodu, zachytí sa planej figy pri jej povrchu, počká, kým príšera znovu chrlí vodu, a zachytí sa zase na stožiari. V desiaty deň sa dostane na ostrov Ogygiu k nymfe Kalypso. O tom však už rozprával pri svojom príchode.