Homérovu Odyseu číta Dušan Jamrich (Parnas)

Nasledujúce dobrodružstvo čaká Odysea na ostrove Aiolii, ohradenom kovovým múrom. Kráľ Aiolov sa zvedavo vypytuje na Tróju, hostí hrdinu celý mesiac a daruje mu vrece, v ktorom sú sputnané všetky nepriaznivé vetry. Tak sa lode šťastne dostanú až do blízkosti Itaky a zdá sa, že už nič nemôže znemožniť hrdinovi šťastný návrat. Sú tak blízko, že je vidieť pastierov a počuť ich hlasy. Odyseovi druhovia však otvoria zo zvedavosti vrece, vypustia vetry a búrka ich zaženie späť k Aiolovi, ktorý hrdinu nemilosrdne vyženie. Skormútení Itačania plávajú ďalej, cítiac, že nijaký boh s nimi už nejde. Obrovskí Laistrygóni im rozbijú všetky lode, iba Odyseus sa s jedinou loďou zachráni a dostane sa na osamelú sihoť, kde býva mocná čarodejnica Kirka. Ostrov leží kdesi ďaleko v oceáne, kde večer a ráno sú blízkymi susedmi a odkiaľ ani nerozoznať svetové strany. Spomienka na strašných Laistrygónov Taká Odyseových druhov, nik sa nechce odvážiť ďalej na ostrov, odkiaľ vystupuje k nebu dym z akéhosi domu. Kirka skutočne premení prvú výzvednú skupinu na svine. Odyseus ju však premôže zázračnou kvetinou móly, ktorú dostane od božského sprievodcu Herma so zlatým prútom. Celý rok potom ostanú na čarovnom ostrove, kde sa slúžky rodia z lesov a studničiek, až im Kirka oznámi, že skôr než sa vrátia, musia zájsť ešte do podsvetia, kde sa doteraz s loďou nik nedostal.