Homérovu Odyseu číta Dušan Jamrich (Parnas)

V paláci Fajakov prisní sa kráľovskej dcére Nausikae tej noci sen. Ako dych vetríka zjaví sa v jej spálni Aténa v podobe jej priateľky a figliarsky ju karhá, že nemyslí na blízky sobáš a zanedbáva výbavu. Treba pripraviť bielizeň pre seba i pre toho, kto jej bude manželom! Dievča si hneď ráno vypýta vozík a mulice — otcovi sa hanbí povedať pravý dôvod, ale on ho hneď uhádne — a vyberie sa so slúžkami na morský breh prať. Potom sa dievčence vykúpu a hrajú sa s loptou. Ich veselý krik zobudí stroskotanca. Je v krajine nýmf, divochov, alebo statočných ľudí? Dievčatá sa pred ním rozbehnú ako plaché laňky; on však, zakrývajúc sa listnatým konárom, osloví Nausikau. Potom rozpráva o svojich útrapách, prosí ju, aby mu dala šaty a ukázala mu cestu do mesta. Nausikaa ochotne poskytne neznámemu cudzincovi, čo si želá, a ukáže mu cestu do mesta. Tam Odyseus padne k nohám kráľovnej Arety a prosí o návrat. Všetci užasnú nad jeho príchodom, hoci k Fajakom často chodievajú bohovia. Aténa mu totiž po kúpeli dala pôvab, krásu a vyššiu postavu. Aj Nausikaa zbadala, že je miláčikom bohov. Zostala hanblivo vzadu, aby nedala zlým jazykom podnet k rečiam, no v jej srdci, hoci nesmelo, prebúdza sa túžba. (1. časť 6. spevu nadväzuje na predchádzajúci 5. spev)