Homérovu Odyseu číta Dušan Jamrich (Parnas)

Ráno zvolá snem a vyzýva šľachticov, aby cudzincovi prichystali dary a vypravili mu loď. Slepý pevec Demodokos im spieva slávnu pieseň o Odyseovom a Achillovom hneve na hostine bohov. Hrdina si potajomky utiera slzy, zbadá to však jediný Alkinoos. Potom sa fajacká mládež preteká v hrách a víťaz v zápase, Euryalos, posmešne provokuje hosťa: iste je to nejaký priekupník, bažiaci len po tovare a zisku; v pretekaní sa sotva vyzná! Odyseus ani neodloží plášť, hodí disk najďalej zo všetkých a vyzýva Fajakov na zápas. Kráľ hádku uzmieri a Demodokos spieva pod šírym nebom pieseň o láske Area a Afrodity, manželky krivého Hefaista. Klamaný manžel prichytí milencov v lôžku, sputná ich oceľovými okovami a všetkých bohov dovedie na miesto činu. Bohyne zostanú z hanblivosti doma; Hermes sa však netají, že by chcel byť na Areovom mieste. Všetci sa tešia z piesne a tanca a Odyseus chváli vrtkosť a obratnosť fajackej mládeže. Všetci prinášajú hosťovi dary — a loď už čaká, Nausikaa sa prichádza rozlúčiť. Ešte naposledy berie Demodokos v paláci do ruky lutnu a na Odyseovu žiadosť spieva o drevenom koni a dobytí Troje. Alkinoos znovu zbadá slzy v oku hosťa a vyzve ho, aby konečne povedal svoje meno, pôvod a osudy.