Homérovu Odyseu číta Dušan Jamrich (Parnas)

Nadišiel čas, keď žobrák prvý raz prehovorí s paňou domu. Telemachos mu na jeho pokyn pomáha odniesť zbrane a Aténa im k tomu svieti, až stena a povala žiaria, akoby horeli. Služobné Eurykleia zatvorila v ich komnatách. Potom Penelopa rozpráva o svojich útrapách, o svojej biede. Už roky klame pytačov márnou nádejou, jej srdce horí tuhou po manželovi. Slúžky vyzradili, že v noci tajne pára, čo cez deň ušila, rodičia ju nútia vydať sa, syn sa hnevá, že mu ubúda majetku. Odyseus sa však neprezradí a rozpráva jej ďalší románik, počtom už štvrtý, hoci je dojatý jej slzami. Pochádza vraj z Kréty a Odysea tam videl na vlastné oči. Na Penelopinu žiadosť opisuje presne hrdinov plášť s majstrovsky ozdobenou ihlicou a práve tak ako Eumaiovi, aj jej predpovedá skorý Odyseov návrat. Penelopa mu dá pripraviť krásne lôžko, no on dáva prednosť hovädzej koži v predsieni. Pri umývaní nôh ho však spozná slúžka Eurykleia podlá jazvy, ktorú si utŕžil ešte v mladosti pri poľovačke na diviaky u Autolyka, svojho starého otca. Starkej vystreknú slzy, no jasavý výkrik jej uviazne v hrdle. Obzerá sa za paňou, aby jej oznámila radostnú novinu, ale žobrák včas zakročuje. Penelopa bolestne rozmýšľa o svojom osude; tak to býva každý večer, lebo cez deň iba plače. Má čakať na manžela? Má byť po vôli synovi? Na žobráka sa obráti s prosbou, aby jej objasnil sen: prisnilo sa jej, že jej orol zadlávil dvadsať husí, potom sa však vrátil a oznámil jej ľudským hlasom, že on je jej manželom a že pytačom pripraví krvavý osud. No hoci jej príde ťažko rozlúčiť sa so svojím domovom a často naň bude spomínať, je odhodlaná posúriť rozhodnutie, vezme si toho, kto prestreli Odyseovým lukom uchá dvanástich sekier postavených v rade za sebou. Žobrák ju uisťuje, že sa Odyseus vráti skôr, než niekto stihne napnúť jeho luk. Tak obaja manželia urobili posledné rozhodnutie a obidvoch trápi blízkosť chvíle, keď sa osud naplní. (1. časť 19. spevu nadväzuje na predchádzajúci 18. spev)