Dlhodobý výskum vedcov z americkej University of Georgia naznačuje, že môže súvisieť aj s rýchlejším zhoršovaním pamäti, myslenia a ďalších kognitívnych schopností.
V Rádiu Slovensko sme sa pozreli na to, čo výskumníci zistili a prečo je dôležité sledovať hmotnosť aj vo vyššom veku.
Nadváha a mozog: Čo ukázala 24-ročná štúdia?
Výskumníci z University of Georgia analyzovali údaje od 8 252 dospelých ľudí starších ako 50 rokov. Vychádzali z dát zozbieraných v rámci dlhodobého výskumu Health and Retirement Study v rokoch 1996 až 2020.
Zaujímalo ich, či rastúca telesná hmotnosť súvisí s tým, ako sa v priebehu rokov menia mentálne schopnosti.
Výsledky publikované vo vedeckom časopise Journal of Neurology ukázali súvislosť medzi vyšším dlhodobým BMI a rýchlejším poklesom kognitívnych funkcií.
Vedci sledovali najmä pamäť a takzvané exekutívne funkcie, ktoré potrebujeme pri plánovaní, rozhodovaní, organizovaní úloh či sústredení.
Medzi hlavné zistenia výskumu patria:
- Rýchlejší pokles kognitívnych schopností: Vyššia dlhodobá hodnota BMI súvisela s rýchlejším zhoršovaním celkových mentálnych funkcií.
- Slabšia pamäť: Vedci zaznamenali súvislosť aj s rýchlejším poklesom pamäťových schopností.
- Problémy s exekutívnymi funkciami: Zasiahnuté môžu byť schopnosti plánovať, organizovať si úlohy, rozhodovať sa a udržať pozornosť.
- Výraznejšia súvislosť vo vyššom veku: Negatívny vzťah medzi dlhodobo vyšším BMI a kognitívnym poklesom bol silnejší u ľudí vo veku 65 rokov a viac.
Prečo môže nadváha ovplyvňovať pamäť a myslenie?
Presné mechanizmy vedci ešte úplne nepoznajú. Existuje však niekoľko možných vysvetlení. Nadváha a obezita sa spájajú napríklad s chronickým zápalom, inzulínovou rezistenciou a zmenami v prekrvení organizmu. Tieto procesy môžu nepriaznivo vplývať aj na mozog.
Výskumníci upozorňujú aj na možné zmeny črevnej mikrobioty. Črevné mikroorganizmy totiž komunikujú s nervovým systémom a môžu ovplyvňovať procesy súvisiace so zdravím mozgu.
Dôležité je však nezamieňať si súvislosť s priamou príčinou. Štúdia nepreukázala, že nadváha automaticky spôsobuje demenciu. Ukázala, že dlhodobo vyšší BMI súvisel s rýchlejším zhoršovaním niektorých kognitívnych schopností.
Najvýraznejšie zmeny sa ukázali po ôsmich rokoch
Zaujímavým zistením bolo, že súvislosť medzi dlhodobou nadváhou a poklesom kognitívnych funkcií bola najsilnejšia pri časovom odstupe približne ôsmich rokov. Výraznejšie sa prejavila u ľudí starších ako 65 rokov.
Autori výskumu zároveň upozornili, že dlhodobé sledovanie hmotnosti môže byť dôležité aj pri hodnotení zdravia mozgu. Nejde teda iba o krátkodobé výkyvy na váhe, ale aj o to, ako sa telesná hmotnosť vyvíja počas dlhšieho obdobia.
Môže úprava hmotnosti pomôcť chrániť mozog?
Výsledky priniesli aj povzbudivý poznatok. Podľa vedúceho autora výskumu Suhanga Songa sa u ľudí, ktorí dokázali lepšie zvládať svoju hmotnosť, mohla miera kognitívneho poklesu významne znížiť už v priebehu dvoch rokov.
Keďže však išlo o observačnú štúdiu, nemožno z nej vyvodiť, že samotné schudnutie zaručene zabráni zhoršovaniu pamäti alebo demencii.
Pri hodnotení hmotnosti sa navyše netreba spoliehať výlučne na BMI. Tento ukazovateľ totiž nerozlišuje medzi svalovou a tukovou hmotou.
Užitočným doplnkom môže byť aj meranie obvodu pása, ktoré pomáha posúdiť množstvo tuku v oblasti brucha.
25 50 75 90
