John Milton: Samson (Parnas)

Zajatý a oslepený Samson je vo väzení v Gaze, kde musí tvrdo pracovať. V deň osláv, keď je všetka práca zastavená, vyjde von na odľahlé miesto a smúti nad svojím osudom. Sem za ním prídu jeho priatelia a súkmeňovci; tí tvoria zbor, ktorý sa ho usiluje utešiť, ako len vie. Jeho otec, starec Manóach, oznámi, že Filištínci vyhlásili tento sviatok ako deň vďakyvzdania za oslobodenie zo Samsonových rúk. V Samsonovi táto správa ešte viac znásobí jeho bolesť. Starec Manóach odíde k filištínskych vládcom, aby sa pokúsil syna vykúpiť. Medzitým príde úradník, ktorý požaduje, aby na oslave pred vládcami a ľudom predvádzal svoju silu. Samson spočiatku odmieta a posiela úradníka preč. Keď sa úradník sa vráti s vyhrážkami, že ho dá odviesť, Samson napokon nadobudne presvedčenie, že tak chce Boh, a privolí. Zbor zostáva na mieste, Manóach sa vracia plný nádeje, že sa mu napokon podarí Samsona oslobodiť. Uprostred jeho monológu pribehne židovský posol: najprv zmätene, potom jasnejšie opíše skazu, ktorú Samson privolal - na Filištíncov a napokon aj na seba. Tým sa tragédia končí. Ó, slabá myseľ v tele siláka! No čo je sila, ak ju nezdvojí múdrosť? Len veľká, tupá, ťaživá a pyšne sebaistá, pritom aj najslabšej ľsti sa poddá, neschopná vládnuť a iba múdrosť poslúchať. Keď Boh mi dával silu, ukázal jej krehkosť – zavesil ju do vlasov. No ticho! Nesmiem sa prieť s najvyššou vôľou, má možno také zámery, čo presahujú moje chápanie.