John Milton: Vrátený raj (Parnas)

Satan vytrvalo pokúša Ježiša. Ukazuje mu cisársky Rím v jeho najväčšom lesku a nádhere - ako silu, ktorej dá pravdepodobne prednosť pred Partmi. Zdôrazňuje tiež, že by mohol poľahky vyhnať Tiberia, vrátiť Rimanom slobodu a stať sa pánom nielen Rímskej ríše, ale celého sveta vrátane Dávidovho trónu. Náš Pán však pohŕda veľkoleposťou a svetskou mocou. Poukazuje na luxus, samoľúbosť a neviazanosť Rimanov. Zdôrazní, ako málo si zaslúžia návrat k slobode, ktorú stratili svojím počínaním, a predpovedá veľkosť svojho budúceho kráľovstva. Satan sa zo zúfalstva snaží zvýšiť hodnotu svojich núkaných darov a kladie si podmienku, že iba vtedy ich Ježišovi dá, ak pred ním Spasiteľ padne na kolená a bude ho uctievať. Tento návrh Nášho Pána tak rozhorčí, že s pohŕdaním odvetí: „Strať sa mi z očí! Viem ja, čo si zač: si zlo a Satan, večne prekliaty! “ To Satana zaskočí – chvíľu sa vykrúca, ale opäť nasadí ďalšie lákadlo: ponúka Ježišovi intelektuálne potešenie v múdrosti a poznaní, vyzdvihujúc sídlo antickej vzdelanosti Atény, ich školy a centrá učencov a ich žiakov, chválorečí gréckych hudobníkov, básnikov, rečníkov a filozofov rozličných škôl. Pre Ježiša je však pohanská filozofia samoľúba a nedostatočná. Pred hudbou, poéziou, výrečnosťou a vzdelaním Grékov dáva prednosť hebrejským spisovateľom inšpirovaným Bohom. Satan, popudený neúspechom všetkých svojich pokusov, vyčíta Spasiteľovi nerozvážnosť. Zosmiešňuje jeho očakávané kráľovstvo a predpovedá utrpenie, ktoré má Ježiš podstúpiť. Odnesie ho späť do púšte a tam ho ponechá. Prichádza noc: Satan rozpúta strašnú búrku a usiluje sa vystrašiť Ježiša desivými snami a prízrakmi. Na Ježiša však nemajú nijaký účinok. Po nočných hrôzach prichádza tiché, jasné a krásne ráno. Satan sa opäť zjaví pred naším Pánom a znova ho napadne výpočtom útrap, ktoré bude musieť podstúpiť. Na vrchole zúfalstva sa prizná, že často sledoval Ježiša od jeho narodenia, aby zistil, či je skutočným Mesiášom. Z toho, čo sa udialo pri rieke Jordán, usúdil, že pravdepodobne áno. Odvtedy ho sleduje ešte horlivejšie - v nádeji, že nad ním získa prevahu a že nie je tou „Božskou osobou“, ktorá má byť jeho „smrteľným nepriateľom“. Uzná, že dosiaľ úplne zlyhal - napriek tomu sa však rozhodne, že Ježiša ešte raz vyskúša. Preto ho prenesie k jeruzalemskému chrámu, položí na špicatý vrchol a žiada od neho, aby dokázal svoju božskú podstatu: buď sa na špicu chrámu postaví alebo bezpečne skočí dolu. Náš Pán pokarhá Pokušiteľa, postaví sa na nebezpečný vrchol, a tak dokáže svoju božskosť. Užasnutý a zdesený Satan sa vrhne strmhlav dolu a vracia sa k svojim pekelným druhom, aby oznámil nezdar svojej cesty. Anjeli medzitým odnesú Ježiša do krásneho údolia, kde ho kŕmia nebeským pokrmom a oslavujú jeho víťazstvo triumfálnym chválospevom.