John Milton: Vrátený raj (Parnas)

Satan sa lichôtkami a prehnaným obdivom usiluje v Ježišovi vzbudiť túžbu po sláve: podrobne uvádza príklady ľudí, ktorí zamlada dosiahli víťazstvá a vykonali veľké činy. Náš Pán však poukazuje na márnosť svetskej slávy a nevhodnosť prostriedkov, akými sa zväčša dosahuje. Dáva ju do kontrastu s ozajstnou slávou zbožnej trpezlivosti a cnostnej múdrosti, akú zosobňuje Jób. Satan zdôvodňuje lásku k sláve príkladom samého Boha, ktorý ju vyžaduje od každého svojho stvorenia. Ježiš však odhaľuje klamlivosť tohto argumentu: pravou príčinou, prečo sláva patrí Stvoriteľovi všetkých vecí, je dobro a hriešny človek na ňu nemá nijaké právo. Satan potom lichotí nášmu Pánovi, že uznáva jeho nárok na Dávidov trón. Tvrdí, že Judské kráľovstvo, ktoré je v tom čase rímskou provinciou, nemožno získať bez Ježišovho osobného úsilia a nalieha, aby neotáľal a ujal sa vlády. Náš Pán mu hovorí, že všetko má svoj určený čas a že chápe svoje predchádzajúce útrapy. Pýta sa Satana, prečo tak dychtivo velebí toho, ktorého vzostup predurčuje jeho pád. Satan mu odpovie, že vo svojom zúfalom položení, v ktorom nemá nijakú nádej, niet veľa miesta pre strach. Keďže bol rovnako odsúdený niesť svoj trest, nemá záujem stavať sa do cesty vládnutiu toho, ktorého láskavosť dáva nádej, že zasiahne v jeho prospech. Satan neprestáva zvádzať a v domnení, že Ježišovo zdráhanie možno súvisí z jeho neznalosti sveta a jeho veľkoleposti, prenesie ho na vrchol vysokej hory: odtiaľ mu ukáže väčšinu ázijských kráľovstiev. Ježišovu pozornosť upriami na mimoriadne vojenské prípravy Partov, ktorí chystajú obranu pred vpádom Skýtov. Potom nášmu Pánovi oznámi, že mu to ukázal zámerne: aby videl, aké nevyhnutné sú vojenské opatrenia, keď si chce podmaniť kráľovstvá, a rovnako nevyhnutné sú, keď si ich chce udržať. Radí mu, aby bral do úvahy, že Judeu nemožno udržať medzi dvoma silnými susedmi, ako sú Rimania a Parti, a bude nevyhnutné utvoriť spojenectvo s jedným z nich. Odporúča mu – a sľúbi, že zabezpečí – Partov. Takto si uchráni moc pred akýmkoľvek útokom Ríma alebo cisára a že on bude vedieť rozšíriť jeho slávu: zabezpečí najmä oslobodenie a návrat desiatich kmeňov, ktoré sú stále v zajatí, aby judský trón bol naozaj Dávidovým trónom. Ježiš je však presvedčený o márnosti vojenských úsilí a slabosti ľudských zbraní, a preto vraví, že keď príde čas jeho nástupu na trón, nebude slabý. Všimne si tiež Satanov nevšedný zápal za oslobodenie Izraelitov, hoci predtým pôsobil vždy skôr ako ich nepriateľ, a tvrdí, že poroba je dôsledkom ich modlárstva. Dodáva však, že v budúcnosti ich Boh rád zavolá späť a vráti im vlasť a slobodu.