Lieky na prechladnutie a chrípku. Čo má zmysel a prečo netreba zabúdať na očkovanie

Pri prvom kýchnutí mnohí siahnu po vitamíne C alebo liekoch na prechladnutie. Zázračná tabletka, ktorá chrípku zastaví, však neexistuje. Dôležitý je oddych, liečba príznakov, hygiena a pred chrípkou najmä očkovanie.

Chrípková sezóna prináša každý rok rovnakú otázku: dá sa ochoreniu nejako vyhnúť alebo aspoň skrátiť čas strávený v posteli? Odpoveď nie je v jednej tabletke.

Ako v rozhovore pre Rádio Slovensko pripomenula Michaela Bagalová, pri prvých príznakoch často myslíme na vitamín C. Ten je pre organizmus dôležitý, no nie je zázračnou ochranou pred chrípkou.

Podobne ani vitamín D nemožno vnímať ako liek, ktorý po objavení prvých príznakov „naštartuje“ imunitu. Dôležitá je skôr celková životospráva a dostatočný príjem potrebných živín.

Lieky na prechladnutie pomáhajú najmä s príznakmi

Pri prechladnutí môžu voľnopredajné lieky pomôcť napríklad s bolesťou, horúčkou či upchatým nosom. Neodstránia však vírus, ktorý ochorenie spôsobuje.

Pri výbere lieku treba sledovať jeho účinné látky, najmä pri kombinovaných prípravkoch, aby človek neužil tú istú látku z viacerých liekov naraz.

Antibiotiká pri bežnej chrípke ani prechladnutí nepomáhajú, pretože sú určené na liečbu bakteriálnych, nie vírusových infekcií.

A čo domáce recepty? Slepačí vývar môže byť počas choroby príjemným zdrojom tekutín a energie. Netreba ho však považovať za náhradu liečby.

Spánok a hygiena môžu zohrávať väčšiu úlohu, než si myslíme

V rozhovore zaznela aj ďalšia praktická rada – nepodceňovať spánok. Kvalitný spánok je dôležitý pre zdravie a fungovanie imunitného systému a dlhodobý nedostatok spánku môže zvyšovať náchylnosť na infekcie. Preto predstava, že chorobu jednoducho „vyležíme“, nie je vôbec od veci.

Ak už človeka chrípka skolí, zostať doma má dva významy. Telo dostane priestor na zotavenie a zároveň sa znižuje riziko, že infekciu prenesieme na kolegov, rodinu či ďalších ľudí.

ECDC medzi základné opatrenia zaraďuje aj hygienu rúk, respiračnú etiketu, vetranie a obmedzenie kontaktu s ostatnými počas ochorenia.

Umývanie rúk má zmysel najmä preto, že vírusy respiračných ochorení sa môžu prenášať aj prostredníctvom kontaminovaných rúk a predmetov.

Pravidelné čistenie často používaných povrchov a dobrá hygiena rúk preto patria medzi jednoduché opatrenia, ktorými možno riziko prenosu znižovať.

Najlepšou prevenciou chrípky zostáva očkovanie

Ak chceme chrípke predchádzať, oveľa väčší význam než hľadanie „tutovky“ po prvom kýchnutí má očkovanie. Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb označuje každoročné očkovanie za najúčinnejší spôsob prevencie chrípky.

Očkovanie je obzvlášť dôležité pre ľudí s vyšším rizikom vážneho priebehu:

• starších ľudí,
  
• tehotné ženy,
  
• malé deti
  
• či ľudí s niektorými chronickými ochoreniami.

Ochrana po očkovaní nevzniká okamžite. Imunitná odpoveď sa podľa ECDC vytvára približne 10 až 14 dní po vakcinácii. Aj preto má význam myslieť na očkovanie ešte pred vrcholom chrípkovej sezóny.

Ani vakcína nie je stopercentnou zárukou, že človek chrípku nedostane. Jej význam však nespočíva iba v prevencii samotného ochorenia.

Očkovanie môže znížiť riziko ťažkého priebehu, hospitalizácie a ďalších komplikácií. Účinnosť sa pritom medzi jednotlivými sezónami mení podľa cirkulujúcich vírusov a ďalších faktorov.

Keď chrípka príde, najlepšou radou môže byť naozaj posteľ

Nie každé kýchnutie znamená chrípku a nie každé ochorenie si vyžaduje lieky. Pri miernom priebehu často pomôže kombinácia:

• odpočinku,
  
• tekutín
  
• a liekov na jednotlivé príznaky podľa potreby.
  

Chrípku sa navyše neoplatí „prechodiť“. Ak už ochorieme, zostať doma nie je prejavom slabosti, ale spôsob, ako dať telu čas na zotavenie a zároveň nešíriť infekciu ďalej.

Ak chceme urobiť niečo ešte predtým, než nás chrípka uloží do postele, najväčší význam má prevencia – vrátane očkovania, hygieny a dostatočného odpočinku.

Lekársku pomoc treba vyhľadať napríklad pri:

• ťažkostiach s dýchaním,
  
• dehydratácii,
  
• horúčke trvajúcej viac ako štyri dni
• alebo vtedy, keď príznaky trvajú viac ako desať dní bez zlepšenia.
  

Pozornosť si zaslúži aj stav, keď sa človek najskôr začne cítiť lepšie a následne sa horúčka či kašeľ vrátia alebo výrazne zhoršia.

25 50 75 90