Pandémia, o ktorej sa takmer nehovorí. Osamelosť trápi čoraz viac mladých ľudí

Nikdy nebolo jednoduchšie zostať v kontakte s ostatnými. Sociálne siete, správy či videohovory nám umožňujú komunikovať prakticky kedykoľvek. Napriek tomu sa čoraz viac mladých ľudí cíti osamelo.

Odborníci upozorňujú, že osamelosť nie je len o tom, koľko ľudí máme okolo seba, ale najmä o kvalite našich vzťahov a pocite, že niekam patríme.

V článku sa dozviete:

• prečo osamelosť trápi čoraz viac mladých ľudí
• akú úlohu zohrávajú očakávania od vzťahov
• prečo nestačí len tráviť viac času medzi ľuďmi
• ako môže izolácia ovplyvniť sociálne zručnosti
• či sú sociálne siete skutočne hlavnou príčinou osamelosti
• aké malé kroky môžu pomôcť ľuďom cítiť sa menej osamelo

Klinická psychologička Lenka Pavúková Rušárová vysvetľuje, že za pocitom osamelosti môžu byť aj nereálne očakávania, ktoré od blízkych máme.

„Čiastočne by to mohlo byť aj tým, ale určite nielen tým, že máme veľké očakávania od vzťahov, že my v súčasnosti veľa čakáme od kamarátov, aj od partnerov, aj od rodičov. Proste, že budú prijímajúci, že všetko pochopia, že im všetko môžeme povedať. Tá ľudská kapacita nie je až taká, ako sú tie naše ideály, čo by sme chceli,“ hovorí odborníčka pre Rádio_FM.

Nestačí nebyť sám

Mohlo by sa zdať, že riešenie osamelosti je jednoduché – tráviť viac času medzi ľuďmi. Prezident Asociácie slovenských psychiatrov Michal Patarák však upozorňuje, že problém je oveľa komplexnejší.

Podľa neho nepomáhajú všeobecné rady typu nájsť si nové hobby alebo chodiť viac do spoločnosti.

„Nedá sa povedať: nájdite si niečo, čo vás bude baviť, nájdite si nejakú záujmovú činnosť, nejaké hobby, choďte viac medzi ľudí. To sú často frázy, ktoré ľudí skôr odrádzajú riešiť svoju osamelosť,“ vysvetľuje.

Dôležitejšie je pochopiť vlastné potreby a hľadať spôsoby, ako ich napĺňať.

„Uvedomiť si vlastne, čo potrebujem, keď sa cítim osamelo, čo je moja potreba, a tú potrebu potom nejako napĺňať,“ dodáva Patarák.

Sociálne zručnosti sa môžu oslabiť

Docent psychopatológie Michal Hajdúk upozorňuje, že dlhodobá izolácia môže ovplyvniť aj schopnosť nadväzovať a udržiavať sociálne kontakty.

„Treba povedať, že tí ľudia majú objektívne sociálne zručnosti znížené. Keď sme ich vystavili umelej situácii, v ktorej sa mali odprezentovať a ukázať sa v dobrom svetle, ukázalo sa, že pre nich je tá situácia náročná a nie sú takí sociálne zruční,“ vysvetľuje.

Podľa neho môžu sociálne zručnosti bez pravidelného kontaktu s inými ľuďmi postupne ochabovať.

„Ukazuje sa, že keď je človek dlhodobo vystavený izolácii, tieto zručnosti akoby chradli. Možno ich mal v minulosti, ale netrénuje ich a tým pádom mu to robí ťažkosti,“ hovorí Hajdúk.

Riešením môže byť postupné vystavovanie sa situáciám, ktoré sú síce náročné, ale pomáhajú tieto schopnosti opätovne rozvíjať.

Sú vinníkom sociálne siete?

V čase TikToku a Instagramu sa často hovorí o tom, že práve sociálne siete sú hlavnou príčinou osamelosti mladých ľudí. Docent Hajdúk však upozorňuje, že realita je zložitejšia.

„Veľa iných psychologických faktorov viac vysvetľuje, prečo sa niekto bude cítiť osamelý. Osobnosť človeka, emocionálna stabilita, ale aj to, aké má objektívne zázemie – či má rodičov, súrodencov alebo blízke vzťahy,“ vysvetľuje.

Zároveň zdôrazňuje, že počet sociálnych kontaktov automaticky neurčuje mieru osamelosti.

„Niekto môže mať veľmi málo priateľov a nemusí byť osamelý. Nemôžeme povedať, že vyriešime osamelosť tak, že sa tento týždeň päťkrát stretneš s ľuďmi a budeš šťastný. Možno jedno stretnutie, ktoré bude skutočne významné, bude úplne stačiť,“ dodáva.

Niekedy stačí malý krok

Aj keď výskum Filozofickej fakulty naznačuje mierne zlepšenie v porovnaní s minulým rokom, osamelosť zostáva významným problémom aj medzi mladými ľuďmi.

Odborníci sa zhodujú, že dôležitú úlohu zohráva aj všímavosť voči ľuďom vo svojom okolí.

„Čo môžeme robiť, je byť si vedomí, že existujú osamelí ľudia a niekedy im veľmi pomôže, keď im podáme ruku. Keď urobíme ten prvý krok, keď sa opýtame, ako sa majú, keď ich pozveme na stretnutie alebo im pošleme správu. To môže byť malé gesto, ale tá jedna SMS môže hrozne veľa znamenať,“ uzatvára Lenka Pavúková Rušárová.

Aj v čase neustálej online komunikácie tak platí jednoduchá pravda – všetci potrebujeme cítiť, že niekam patríme a že na nás niekomu záleží.

25 50 75 90