Filmový dokumentarista Zdeno Vlach vytvoril počas tvorivého života úžasné prírodopisné filmy, ktoré sa nestratia ani v súčasnej dobe, keď podobne podrobne dokáže prírodné tajomstvá odkrývať iba najnovšia digitálna technika.
Za všetko môže starší brat
Režisér Juraj Lehotský vytvoril citlivý portrét dokumentaristu Zdena Vlacha – trpezlivého fotografa a filmára prírody, ale aj otca a spoľahlivého spolupracovníka.
Mapuje jeho profesijnú cestu od začiatkov v Československej televízii až po dlhoročnú tvorbu prírodopisných filmov po roku 1990, pričom zdôrazňuje aj vplyv jeho staršieho brata Jindra (1929-2004), uznávaného fotografa a filmára.
Tešil sa, ak ho vzal so sebou
Ako pripomína aj historická webová stránka stvr.sk, sám filmár Zdeno Vlach na tému svojho brata povedal:
„Bol to práve môj o 17 rokov starší brat Jindro, ktorý ma zlákal do náručia prírody.“
„Pracoval externe v Československej televízii v Bratislave v Hlavnej redakcii vysielania pre deti a mládež, takže mal dlhoročné skúsenosti s fotoaparátom i kamerou.“
„Obdivoval som jeho i prácu, ktorej sa venoval, videl som jeho filmársku prácu v Lastovičke a najviac ma potešil, ak ma zobral so sebou.“
Pri storočnici Slovenského rozhlasu a 70 rokov vysielania Slovenskej televízie vám prinášame seriál o osobnostiach, ktoré sa zapísali do histórie vysielania oboch médií pôsobiacich dnes pod značkou STVR.
Dvaja bratia Vlachovci vytvorili pre Slovenskú televíziu filmové prírodné dokumentárne bohatstvo.
Kamery neboli všadeprítomné
Filmár Jindro Vlach po sebe zanechal vyše 250 dokumentov a jeho brat Zdeno Vlach v tejto filmárskej stope pokračoval aj potom, ako po roku 1990 odišiel na voľnú filmársku nohu.
Režisér Zdeno Vlach pracoval v Slovenskej televízii od roku 1970 najprv ako asistent kamery a potom už ako kameraman, scenárista a režisér.
Narodil sa 7. apríla 1946 v Bratislave, kde vyrástol v Petržalke.
Vyskúšal si aj pozíciu fotoreportéra v tlačovej agentúre, aby sa po roku 1990 venoval už len svojej vášni nakrúcaniu filmov o prírode.
Režisér Zdeno Vlach tvoril teda už v čase, keď kamery neboli všadeprítomné ako dnes v čase digitálnych techník.
Spracovanie prírodopisných filmov si vyžadovalo úplne iné nasadenie a spôsoby snímania.
Často ťažká a obetavá práca
Bola to často veľmi ťažká a obetavá práca. A režisér Zdeno Vlach za túto prácu získal v roku 2002 prestížnu slovenskú filmovú cenu Igric, ale aj hlavnú cenu Agrofilmu v Nitre Magna Mater v roku 1997.
Získal aj cenu za najlepší slovenský dokument na Envirofilme v Banskej Bystrici v roku 2005 a aj v roku 2011. V Českom Krumlove ocenili Zdena Vlacha na Ekofilme v roku 2007 cenou za najlepšiu kameru.
A z 33. medzinárodného filmového festivalu v Českom Krumlove získal ocenenie za film V pralesoch Karpát aj v roku 2024, keď už mal 78 rokov.
Filmár Zdeno Vlach spracoval rozmanité biotopy Slovenska.
Medveď obdivovaný aj zatracovaný
Pestrosť v druhovej skladbe demonštroval pri vtákoch, z ktorých osobitnú skupinu tvoria sovy. Majú osobitý spôsob života, vzhľad aj osobitý prejav.
Vo svojej tvorbe neobišiel ani toľko diskutovanú tému našich medveďov.
Ako Zdeno Vlach pripomína vo svojom filme Medveď obdivovaný aj zatracovaný, medveď je pôvodným členom fauny Slovenska a je nesporné, že v dávnej minulosti osídľoval lesy na celom našom území.
Netúži po človečine
Filmár Zdeno Vlach vo filme dodal, že medveď netúži po človečine. Chce len svoj pokoj a dostatok potravy na svoju obživu.
Filmár Zdeno Vlach začínal v novovzniknutej Hlavnej redakcii dokumentárnych filmov Slovenskej televízie s vedúcim Benediktom Jančim, na čo spomínal:
„Beňo mal úžasné pochopenie, vedel, že dokumentaristi prírody musia byť v teréne celý rok.“
Podpora Benedikta Jančiho prinášala kvalitné filmy
Postupne im v redakcii Benedikt Janči vytváral potrebné podmienky na špecifickú tvorbu, keď nemuseli televíznu techniku neustále zakaždým po nakrúcaní vracať, ale mali k dispozícii aj auto do terénu spolu s prívesom, aby neplatili za hotely.
Pri tomto zálesackom spôsobe tvorby využíval Zdeno Vlach teleobjektívy, gumový nafukovací čln s motorom na plavbu:
„Jančimu sme jeho priazeň oplácali snahou robiť kvalitné filmy, ktoré mali u divákov veľký ohlas.“
Pracoval spolu s legendami publicistiky a dokumentaristiky, akými sú v dejinách Slovenskej televízie už navždy zapísaní Bohumil Durčák, Jaroslav Skřivánek, Vlado Mistrík, Martin Červenka, Jirko Fojtík, Gejza Kendy a najmä jeho brat Jindro Vlach.
Tvoril v drsných podmienkach hôr, v temných hlbokých zákutiach karpatských lesov medzi zverou, hmyzom a rozličnými živočíchmi Zdeno Vlach trávil celé mesiace, ba celkovo aj roky.
Vytvoril filmové klenoty ako bol 10-dielny seriál o chránených územiach Slovenska (1980), Karpatský les (1993), V šere horských smrečín (1996), televízny seriál O deťoch a zvieratkách (2011), Kde sa končí les (2002), Lesné chrámy (2015) a stovky ďalších.
Ešte v roku 2020 dokončil Zdeno Vlach pôsobivý film Krásy Slovenského krasu, v roku 2022 6-dielny seriál Pralesy Slovenska a v roku 2023 pripravil aj 12-dielny televízny seriál pre deti Mláďatá.
STVR online
Sledujte v piatok 16. októbra o 21.35 h zaujímavý diel zo série GEN.sk v epizóde Zdeno Vlach na Dvojke.
Zdroj: Dvojka, STVR - Stanislav Háber
Dajte vedieť vašim priateľom a známym.
Súvisiace články
-
Spoznajte delenie žien podľa Júliusa Satinského. Čučoriedky, medúzy a staré praženice Július Satinský písal mŕtvej manželke dojímavé listy do neba. Na herectvo ho neprijali, a aj tak sa stal hereckou legendou. -
Zomrel uznávaný režisér Slovenskej televízie. Martin Petrenko mal 91 rokov Ako režisér ho poznali vo svete, keď režíroval unikátny telemost Bratislava - Boston, ktorým Martin Petrenko predbehol dobu. -
Bez jeho filmov si Vianoce nevieme predstaviť. Martin Ťapák zanechal poklad, ktorý nestarne Vianočné oblátky, Kubo aj Pacho, hybský zbojník. Martin Ťapák vytvoril filmy, ktoré milujú celé generácie. -
Jeho dedo sedel na slávnej fotografii mrakodrapu. Ivan Popovič prezradil rodinnú historku Na ikonickej fotografii drží v čase prohibície fľašu od whisky. Aj víly Amálka a Slabejka Ivanovi Popovičovi ďakujú za rozprávkový život s generáciami detí.
