Spoznajte delenie žien podľa Júliusa Satinského. Čučoriedky, medúzy a staré praženice

Herec a komik Július Satinský vytvoril nezabudnuteľné postavy vo filmoch, akými boli snímky Srdečný pozdrav zo zemegule či rozprávka Traja veteráni.

Zostal vo filmových klenotoch

Nezabudnuteľnú postavu Július Satinský vytvoril vo filmovej komédii 20. storočia v Česku S tebou mě baví svět.

Pri storočnici Slovenského rozhlasu a 70 rokov vysielania Slovenskej televízie vám prinášame seriál o osobnostiach, ktoré sa zapísali do histórie vysielania oboch médií pôsobiacich dnes pod značkou STVR.

Zdroj: STVR

Ako spisovateľ vytvoril Július Satinský viacero dnes už klasických diel.

Kto sú zrelé čučoriedky

Pamätáme si ho z obľúbených televíznych kabaretov, akými boli okrem Ktosi je za dverami aj Večery pre dvoch či Nečakanie na Godota…

Čučoriedkareň je knihou z jeho rozhlasových fejtónov o zrelých čučoriedkach, ako básnicky nazýval mladé dievčatá a slečny.

Ženy v strednom veku dostali pomenovanie, keď bol raz na besede na gymnáziu a študentom vysvetľoval, že čučoriedky sú len ženy do 25 rokov:

„Vzadu sa ozvala jedna pani profesorka, že čo sú ony, členky pedagogického zboru. Odpovedal som pohotovo: Vy ste medúzy. Po osemdesiatke sú staré praženice.“

Ako v knihe Čučoriedkareň ďalej herec spomínal, celé gymnázium sa rozrehotalo:

Schovali pred ním chlebíčky

„Medúzy sa hrozne urazili. Školníčke prikázali schovať chlebíčky, ktoré mi prichystali predtým v zborovni.“

Vďaka knihe vznikla Cena Júliusa Satinského - Bratislavská čučoriedka, ktorú udeľuje každoročne od roku 2004 Čestná rada.

Cena sa udeľuje v dvoch kategóriách v bratislavskej Redute počas Prešporského bálu. Táto tradícia vznikla krátko po úmrtí komika a založila ju Katarína Rimóczyová.

Čestnú radu ceny spolu s ňou tvorili známe osobnosti ako Peter Lipa, Iveta Malachovská, Dana Lapšanská či Vladimír Grežo.

Zdroj: STVR

Odborník na slovenskú dušu sa narodil 20. augusta 1941 v Bratislave, kde zomrel 29. decembra 2002 na onkologické ochorenie hrubého čreva.

Ešte ako študent začal v roku 1959 spolupracovať s Milanom Lasicom. Vytvorili nezabudnuteľnú komickú dvojicu. Na začiatku účinkovania ešte nenosil fúzy.

Chlapec z Dunajskej ulice dostal ťažkú ranu od osudu, keď prežil tragickú smrť prvej manželky.

Vypísal sa zo smrti manželky

Tanečníčka z Lúčnice a potom členka Baletu Slovenského národného divadla Oľga Lajdová tvorila manželský pár s Júliusom Satinským dvadsať rokov.

Zomrela nečakane, keď sa utopila v roku 1985 pri kúpaní v Karibskom mori na Amerických Panenských ostrovoch. Vdovec Július Satinský ťažko niesol náhlu manželkinu smrť a snažil sa z toho vypísať písaním listov mŕtvej.

Tento fakt neskôr inšpiroval jeho dcéru Luciu Molnár-Satinskú k písaniu listov otcovi, keď už nebol nažive, a vydala ich aj knižne: „Začal si písať listy svojej Ange. Uvedomila som si, že ty si teraz už vlastne asi s ňou.“

Už je s mŕtvou manželkou Ange

Dcéra aj syn Ján prišli do života Júliusa Satinského až v druhom manželstve s lekárkou Vierou Satinskou. V roku 1981 vyšla v OPUS-e dvojici Lasica – Satinský prvá dlhohrajúca LP platňa s názvom Bolo nás jedenásť.

V dokumente režisérky Miriam Petráňovej na Dvojke spomína na otca práve dcéra Lucia Satinská, ale aj dlhoročný priateľ a kolega Milan Lasica, teoretik humoru Kornel Földvári a Zuzana Mistríková, Diana Kocianová a herecká legenda Stanislav Štepka.

Zdroj: STVR

Odmalička Július Satinský zabával všetkých naokolo, no napriek tomu ho neprijali na štúdium herectva.

Intelektuálni klauni na bielo

V roku 1958 ako sedemnásťročný vyhral recitačnú súťaž Hviezdoslavov Kubín. Na Vysokej škole múzických umení vyštudoval napokon aspoň dramaturgiu a v roku 1966 ho prijali do Slovenskej televízie v Bratislave ako dramaturga.

Na scéne kabaretu Tatra si pri prvom vystúpení v roku 1959 Július Satinský s Milanom Lasicom nalíčili tváre na bielo. Dostali tak prezývku, ktorá ich od začiatku spolupráce asi najvýstižnejšie charakterizovala ako intelektuálnych klaunov.

Pre svoju nadčasovú iróniu, ktorou kritizovali pomery u nás, sa dostali do pozornosti komunistickej tajnej bezpečnosti povestnej ŠtB (Štátna bezpečnosť).

Zatvorili kvôli nim divadlo a zakázali im vystupovať

Po roku 1989 Milan Lasica k tomu povedal: „Keď som rekapituloval profesionálnu činnosť našej dvojice, narátal som 30 zákazov a vyhodení za 30 rokov.“

Kritika autorskej dvojice známej už ako L+S po roku 1968 mala v roku 1970 za následok zatvorenie Divadla na korze. Milanovi Lasicovi a Júliusovi Satinskému zakázali divadelnú činnosť.

Keď vytvorili satirickú dvojicu Milan Lasica s Júliusom Satinským, v 60. rokoch vzniklo mnoho hlášok, ktoré zľudoveli vďaka ich vystúpeniam v divadle Tatra revue, neskôr premenovanom na Štúdio S a v súčasnosti ako Štúdio L+S.

Najmä po roku 1968 svojim humorom pomáhali ľuďom prežiť ťažké časy normalizácie, hoci sami boli za to prenasledovaní a mali častý zákaz vystupovať.

Zdroj: STVR, Stanislav Háber

V 80. rokoch prišlo uvoľnenie a mohli s Júliusom Satinským pre Slovenskú televíziu pripravovať obľúbený program Ktosi je za dverami, ktorý sa v zábave sleduje aj po desaťročiach.

Malý gambáčik hneď ráno

Oscarový režisér Jiří Menzel sa raz vyjadril, že Júliusa Satinského a Milana Lasicu je pre Slovákov škoda, ale Július Satinský napriek množstvu príležitostí u našich susedov Slovensko nikdy neopustil.

O komikovi koluje mnoho zábavných historiek, ktoré najmä Július Satinský sám rozširoval. Hneď ráno si dával „malý gambáčik“, teda z domácej pálenky za malý štamprlík.

Sledujte vo štvrtok 15. októbra o 20.10 h ďalšiu epizódu z cyklu Radosť zo života na Dvojke, v ktorej sa režisérka Miriam Petráňová zamerala na osobnosť Júliusa Satinského.

Zdroj: Slovenská televízia, Slovenský rozhlas, Dvojka, STVR - Stanislav Háber