Bez jeho filmov si Vianoce nevieme predstaviť. Martin Ťapák zanechal poklad, ktorý nestarne

Dokumentárny film, ktorý podáva súhrnný pohľad na život a dielo herca, choreografa, režiséra Martina Ťapáka, vás vtiahne do sveta známych filmových obrázkov, bez ktorých si nevieme u nás predstaviť Vianoce.

Aj režisér má storočnicu

Pri storočnici Slovenského rozhlasu a 70 rokov vysielania Slovenskej televízie vám prinášame seriál o osobnostiach, ktoré sa zapísali do histórie vysielania oboch médií pôsobiacich dnes pod značkou STVR.

Režisér Martin Ťapák sa narodil 13. októbra 1926 v Lieseku, takže si pripomíname tiež jeho storočnicu, a zomrel 1. februára 2015 v Bratislave.

Vystupoval sám aj ako herec

Je považovaný za jedného z najlepších slovenských režisérov 60. až 80. rokov. Režisérové tvorivé obdobie je oveľa širšie a zahŕňa roky 1945 až 2000.

Podpísal sa pod približne 100 filmov, pri väčšine ktorých bol okrem réžie aj autorom námetu a scenára, ba v niektorých už kultových filmoch aj herecky účinkoval.

Zdroj: STVR

Videli sme ho v takých slávnych snímkach, akými sú Vlčie diery, Rodná zem, Dáždnik svätého Petra, Kapitán Dabač, Jánošík (z roku 1963, réžia Paľo Bielik), Deň, ktorý neumrie a i.

Réžijne sa podpísal pod ikonické filmy

Spomeňme jeho režisérske ikonické rozprávky Popolvár najväčší na svete, Plavčík a Vratko či Katera a i.

Snímky Rok na dedine, Nevesta hôľ, Mišo, Malka, Stratená dolina, Šťastného vám večera, Živý bič, Kubo, Rysavá jalovica, Sváko Ragan, seriál Ako divé husi, ale so Štedrým dňom sa už neodmysliteľne spája najmä kultový film o živote na slovenskej dedine Vianočné oblátky.

Režisér Martin Ťapák sa inšpiroval rovnomennou poviedkou Martina Kukučína, ktorú si mnohí z nás pamätajú zo školských čias a povinného čítania. Folklórny film je tým najlepším prostriedkom, ktorým sa diváci každý rok naladia na Štedrý večer.

Ponúka nielen pohľad na staré zvyky a obyčaje našich predkov v období od Ondreja po Vianoce.

Stvárnenie lásky k rodnej Orave

Oravský folklór dopĺňa ťažký život na dedine. Ide o zobrazenie hlboko ľudského príbehu mladého učiteľa, ktorý sa zžíva s novým prostredím a cez lásku k deťom si získava aj dôveru ich rodičov.

Postava Ondrej Pevný nájde školu zanedbanú, keďže odkedy starého učiteľa porazilo, nemal tu kto učiť. Miestni si ho obľúbia. Učiteľ sa zhostí aj úlohy vychovávateľa alebo akéhosi psychológa pre mladých, ktorí zažívajú prvé lásky.

Zdroj: STVR

Režisér Martin Ťapák miloval rodnú Oravu a podarilo sa mu nakrútiť skutočne hodnotný film aj pre budúce generácie.

Režim ovplyvňoval aj rozprávku

Zachytil totiž atmosféru rázovitej slovenskej dediny a pre toho, kto nepozná tradície, film pôsobí aj ako hraný dokument. Jediné, čo môže divákovi chýbať, je exkurz do náboženského života veriaceho oravského ľudu.

Treba si však uvedomiť, že film vznikol v roku 1977, a preto hrajú prím pohanské zvyky a povery. Propagácia viery a kresťanstva totalitný režim neumožňoval.

Zdroj: STVR

Napriek tomu stály zážitok z príbehu umocnilo umelecké stvárnenie postáv významnými hercami. Vďaka geniálnemu obsadeniu v hodinovom filme excelujú Dušan Tarageľ, Hana Gregorová, Eva Večerová, Jozef Kroner a ako mladá dievčina sa tu objavila aj Milka Zimková.

Film nakrúcal režisér Martin Ťapák v apríli na Spiši, kde v tých časoch bolo ešte dostatok snehu.

Pre tvorbu Martina Ťapáka je charakteristický invenčný, prepracovaný prístup, ktorý so sebou nesie výraznú umeleckú hodnotu, ale dokáže zároveň osloviť široké spektrum divákov.

Vytvoril našu najlepšiu komédiu 20. storočia

A v tomto bol Martin Ťapák jedinečným majstrom. Nečudo, že jeho Pacho, hybský zbojník sa u nás stal komédiou 20. storočia. Mnohé hlášky v dialógoch pre komédiu napísali Milan Lasica s Júliusom Satinským.

Vtipná ponáška na národného hrdinu zbojníka Juraja Jánošíka si každý rok nachádza miesto na televíznej obrazovke Slovenskej televízie.

Stoj, 300 hrmených!

Práve tu mal film aj svoju premiéru (1975). Scenár vznikol podľa literárnej predlohy spisovateľa a scenáristu Petra Jaroša. Okrem nezabudnuteľného Jozefa Kronera v úlohe zbojníka Pacha Matrtaja diváci ocenili aj výkony celej plejády hereckých legiend.

Herec Karol Čálik zasvietil v komédii nielen hláškou "Stoj, 300 hrmených!", ale aj svojimi výraznými ryšavými vlasmi, o ktorých teatrológ a divadelný historik Karol Mišovič pre Správy STVR povedal:

„Sám sa nazýval a dodnes sa to zaužívalo to pomenovanie, že je prvý farebný herec. Lebo jeho oranžové až červené ohnivé vlasy aj v tých čiernobielych inscenáciách a v čiernobielych filmoch doslova žiarili.“

Pacho, hybský zbojník je farebný film, ale v čase vysielania premiéry v 70. rokoch minulého storočia mal farebný televízor len málokto.

Na farebný televízor ľudia nemali

Na vysielanie vo farbe sa ľudia chodili pozerať do výkladov predajní, kde farebné televízory ponúkali, ale málokto si ich mohol dovoliť aj kúpiť.

Zdroj: TASR P. Šimončík

Filmy režiséra Martina Ťapáka zobrazujú, ako naši predkovia žili, pracovali, radovali sa, oslavovali i smútili.

Pripomíname si nimi zvyky, folklór, tance, hudbu a ľudí z už často zmiznutého sveta našej dediny, život jednoduchého slovenského ľudu, ktorý je neoddeliteľne spätý s prírodou a so svojimi dávnymi, už takmer zabudnutými obyčajmi.

Sledujte v utorok 13. októbra o 20.00 h dokumentárny film Martin Ťapák na Dvojke.

Zdroj: Dvojka, STVR - Stanislav Háber