Zomrel uznávaný režisér Slovenskej televízie. Martin Petrenko mal 91 rokov

Slovenská televízia a rozhlas so zármutkom prijala správu o úmrtí režiséra Martina Petrenka.

Vo vysielaní na Dvojke

Osobnosť režiséra Martina Petrenka si pripomenieme na Dvojke vo štvrtok 15. októbra o 17.25 h umeleckým dokumentom Jako bylo pienkne, keď sme sobáš brali...

Film o ľudových zvykoch pri oravskej svadbe získal ocenenie na filmovom festivale v Dubline.

Slovenský televízny režisér Martin Petrenko bol pôvodným povolaním herec. Štúdium na Štátnom konzervatóriu v Bratislave ukončil v roku 1953.

Dva roky bol členom Dedinského divadla v Bratislave, až do roku 1965 pôsobil v Divadle Andreja Bagara v Nitre.

Tam začal hrať veľké postavy, ako napríklad v hre Arthura Millera Pohľad z mosta postavu Rodolfa a v Shakespearovej hre Veselé panie z Windsoru postavu Forda a iné.

Začínal dokumentmi o vidieckych remeslách

V Slovenskej televízii začal Martin Petrenko pracovať súbežne najskôr na zmluvu ešte v roku 1970. Sprvu ho poverili nakrúcaním etnografického cyklu o dávnych vidieckych remeslách, ako drotárstvo, hrnčiarstvo či kováčstvo.

Zdroj: STVR

Zamestnancom Slovenskej televízie bol od 1. februára 1971 ako asistent réžie v redakcii filmovej tvorby.

Pripravoval aj Zlatú bránu

V televíznej kariére mladého tvorcu bol prínosom presun do košického štúdia STV, kde pôsobil v pozícii samostatného režiséra pri tvorbe populárneho detského programu Zlatá brána, Chvíľka poézie, ako aj pri nakrúcaní etnografických dokumentov.

Postupne dostával ponuky režírovať aj v iných štúdiách – v Prahe, Ostrave aj v Brne.

Poznali ho ako tvorcu aj v Rakúsku

Susedstvo Bratislavy s Viedňou prinieslo príležitosť spolupráce s ORF na tvorbe cyklu relácií Na vlnách Dunaja.

Jeho režijný rukopis vidieť v množstve televíznych relácií, filmoch aj v cykloch: Vtipnejší vyhráva, Sami sebe, Kto je vinný a mnohých ďalších.

Jeho profesionálna aktivita a prístup čoskoro priniesli aj ocenenia i vítaný úspech.

Petrenkov film Goralská svadba (1974), v spolutvorbe s kameramanom Vladimírom Ješinom, ocenili odborníci Druhou cenou na filmovom festivale v Dubline.

Množstvo zahraničných skúseností

V práci získaval množstvo zahraničných skúseností. V Moskve nakrúcal s generálom Asmolovom, obrovskou životnou školou pre Martina Petrenka boli stretnutia s Bondarčukom aj s Grigorijom Čuchrajom.

Ako šéfredaktor Hlavnej redakcie dokumentaristiky (od 15. januára 1998 do 1.decembra 1998) preukázal široký záber záujmov, ktorý potvrdil spoluprácou s historikom a dokumentaristom Pavlom Dvořákom na seriáli Stopy dávnej minulosti.

Medzi mimoriadne kreatívne a unikátne počiny patril pamätný telemost Boston – Bratislava.

V priamom prenose operácia srdca dieťaťa cez oceán

Otcom myšlienky bol tím docenta Mašuru z Detskej fakultnej nemocnice na Kramároch.

Pod organizačným vedením Petrenka dva špičkové lekárske tímy v priamom prenose riešili zložité kardiochirurgické operácie malých detí.

Išlo o akútne operácie srdca bez otvorenia hrudníka, ktoré absolútne celosvetovo predbehli dobu. Jeho úsilie a výsledky získali zaslúžené ocenenia.

Pamätná medaila za rozvoj Českej a Slovenskej televízie, ktorú mu udelil ústredný riaditeľ Československej televízie v Prahe (1989), Strieborná medaila Výskumného ústavu lekárskej bioniky za zásluhy o rozvoj ústavu (1988), Pamätná medaila Zväzu protifašistických bojovníkov za cyklus relácií o SNP Keď išlo o všetko a Pod nami rodná zem (1989).

Na návrh Vlády SR mu Združenie slovenských novinárov udelilo Cenu Ľudovíta Štúra za televíznu tvorbu, zameranú na šírenie národných ideí a posilnenie zvrchovanosti Slovenskej republiky (2000).

Do Slovenskej televízie v Mlynskej doline sa Martin Petrenko vrátil po dlhšom čase ešte raz – v roku 2009 ho Národná rada Slovenskej republiky zvolila za člena Rady STV.

Medzi kolegami bol známy ako príjemný a veľmi kamarátsky človek, ktorého znakom bola najmä ľudskosť a profesionalita.

Česť jeho pamiatke!

Zdroj: Dvojka, STVR - Stanislav Háber