Slovenský kras je svetový unikát. Nájdete v ňom prírodné skvosty, ktoré chráni UNESCO

Každý víkend vám vo vysielaní STVR prinášame nové tipy na výlety.

Cez víkend v sobotu na Dvojke v Televíkende objavíte našu pestrú ponuku aj pre rodiny s deťmi.

Do tretice všetko dobré

Rovnako bohatá je aj tá v nedeľu na Jednotke v Slovensku v obrazoch.

Cez víkend však prinášame aj dokumenty o jedinečných Národných parkoch Slovenska. V sobotu 16. mája o 8.55 h na Dvojke uvidíte viac o Národnom parku Poloniny.

Množstvo tipov objavíte aj v Archíve STVR, kde sa môžete inšpirovať na ten správny výlet aj s rodinou. Oblasť Slovenského krasu, ktorá sa nachádza v juhozápadnej časti východného Slovenska, je najväčším krasovým územím v strednej Európe a patrí k vyhľadávaným turistickým miestam.

Viac sa o ňom dozviete v dokumente zo série Národné parky Slovenska (Slovenský kras) z archívu STVR bez reklám a zadarmo.

Množstvo jaskýň a priepastí

Nachádza sa tu množstvo jaskýň a priepastí, no pre lokalitu je typický i bohatý výskyt netopierov. Historické zmienky o ochrane tohto územia siahajú do roku 1925, kedy bola najprv Jasovská jaskyňa vyhlásená za prírodnú rezerváciu.

Účinnejšiu ochranu hodnôt unikátnej oblasti Slovenského krasu zabezpečila vyhláška ministerstva kultúry, ktorou sa 31. augusta 1973 stal chránenou krajinnou oblasťou.

Škrapy a závrty čaro podzemia

Vďaka svojmu výnimočnému prírodnému bohatstvu bola táto oblasť nariadením vlády Slovenskej republiky s platnosťou od 1. marca 2002 vyhlásená za národný park.

Územie Slovenského krasu má výmeru 35 522 hektárov. Tvorí ho sedem planín, pričom od západu na východ sú to:

• Koniarska
• Plešivská
• Silická
• Horný vrch
• Dolný vrch
• Zádielska
• Jasovská

Sú pokryté množstvom škrapov, závrtov, vyvieračiek, tiesňav, kaňonov, a rozprestiera sa na nich vyše 1350 jaskýň a priepastí.

Oblasť Slovenského krasu bola 1. marca 1977 ako prvá na Slovensku zapísaná do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO – Človek a biosféra.

Jaskyne stále lákajú

Počas zasadnutia Výboru svetového dedičstva v Berlíne v decembri 1995 sa jaskyne Slovenského krasu a priľahlého Aggteleckého krasu v Maďarsku stali súčasťou zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Najznámejšou a najdlhšou jaskyňou v Slovenskom krase je Domica prepojená s jaskyňou Čertova diera. Spolu dosahujú dĺžku 5368 metrov. Domica tvorí unikátny komplex s jaskyňou Baradla v Maďarsku.

Zaujímavosťou je, že v Slovenskom krase sa nachádza aj najnižšie položená ľadová jaskyňa na svete, ktorou je Silická ľadnica pri Rožňave, odkiaľ odborníci hlásia, že pre globálne otepľovanie stráca drahocenný ľad.

Takmer stotisíc netopierov

Rozprestiera sa v nadmorskej výške 503 metrov. V súčasnosti návštevníkov najviac lákajú sprístupnené jaskyne ako spomínaná Domica či Gombasecká, Jasovská a Krásnohorská jaskyňa.

Národný park Slovenský kras je najvýznamnejším územím zimného, ako aj letného výskytu netopierov na Slovensku. Žije ich u nás unikátnych až 28 druhov netopierov. Ich celková početnosť v rámci jednotlivých sezón sa pohybuje v rozmedzí 60 000 až 75 000 jedincov.

Súčasťou Slovenského krasu sú aj osobitne chránené územia, ktoré tvorí desať národných prírodných rezervácií, šesť prírodných rezervácií a až šestnásť národných prírodných pamiatok.

Sledujte v sobotu 16. mája o 8.55 h dokument o našom najvýchodnejšom Národnom parku Poloniny. Nachádza sa na hraniciach Slovenska, Poľska a Ukrajiny. Tunajšie tajomné nedotknuté pralesy sú zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO a sú domovom zubra, najväčšieho suchozemského cicavca na európskom kontinente.

Viac sa dozviete aj z archívu STVR bez reklám a zadarmo.

Zdroj: Jednotka, Dvojka, Archív STVR, Národné parky Slovenska, STVR - Stanislav Háber

25 50 75 90