Predvolebná kampaň 2020 vstúpila do poslednej fázy. Prieskumy o preferenciách jednotlivých politických strán a subjektov už nie je dovolené zverejňovať. Diskusie o objektívnosti prieskumov však neutíchajú. Hlavným dôvodom je fakt, že prieskumy sa tesne pred 14-dňovým moratóriom líšili. Čo všetko ešte môže pohnúť verejnou mienkou?
V relácii Z prvej ruky, ktorú je možné počúvať aj ako podcast, sme sa pýtali aj to, akým spôsobom sa prieskumy realizujú. „V slovenských podmienkach je niekoľko prístupov. Základné sú tri, a to stranícke preferencie, voličské preferencie a volebný model. V prípade tých straníckych nám do výpočtu vstupujú aj kategórie, ktoré sa bežne vo voľbách nevyskytujú. Je to kategória Neviem a Neviem, či by som sa zúčastnil volieb. Pri voličských preferenciách je len kategória Neviem. Volebný model považujeme za prostriedok, ktorý nám hypoteticky hovorí, ako by mohli dopadnúť voľby," povedal Michal Myslovič z agentúry Median.
Z prvej ruky dostupný ako podcast
Ako Myslovič dodal, týka sa to momentu, keď sa dáta zbierali. Volebný model zároveň nepracuje s vyššie spomínanými kategóriami. Zber dát však musí byť realizovaný niekoľko dní pred voľbami. Vtedy môže mať volebný model predpovedať to, ako voľby nakoniec dopadnú.
Aká je dôveryhodnosť prieskumov z hľadiska pozastavenia 50-dňového moratória? „Ľudia, ktorí sledujú prieskumy a porovnávajú ich s výsledkami volieb, si zvyčajne porovnajú posledný prieskum, ktorý bol k dispozícii. Ak je ten rozdiel príliš veľký, prieskumy nepovažujú za vierohodné," povedal Pavol Baboš z Katedry politológie z Filozofickej fakulty UK.
Celý rozhovor a reláciu Z prvej ruky počúvajte v plnej dĺžke na webe rtvs.sk/radio/podcasty, dostupné sú aj v streamovacích službách Spotify, Google Podcasts a Apple Podcasts.
