Naša zabudnutá klasika

Neprebudení/ý, alebo rozhlasové rozprávanie na základe textov Martina Kukučína, Jozefa Hollého, Ľudmily Podjavorinskej, Jozefa Gregora Tajovského a Martina Buzalku. Nie je jednoduché predstaviť, nie je jednoduché predstaviť si, nie je jednoduché pár slovami obsiahnuť rozmer stretnutia na pomedzí foriem, žánrov, prístupov a najmä umeleckých a ľudských postojov. Neprebudený/í nie je rozhlasová hra tak ako ju zvykneme vnímať, nie je dokumentom, nie je fíčrom, nie je rozhovorom, je však určite výnimočným stretnutím, rozprávaním a pohrávaním sa s textami vyššie spomenutých klasikov a Maťa Buzalku, jedného z výrazných členov divadla Stopy snov.Autorka konceptu a režisérka Ivana Kováčiková (víťazka kategórie Fórum na Festivale rozhlasovej hry 2023 s hrou Malá dáma) nás empaticky a s vysokou mierou osobnej zvedavosti uvádza do sveta, v ktorom na konci tí, kto sú „Neprebudení“, sme v skutočnosti vlastne my. Skúsme sa teda ponoriť do sveta čistej radosti z tvorby a čistej túžby po naplnenom živote...„S Martinom sme sa stretli skrz spoločnú kamarátku. Krátko potom sme začali spolupracovať v divadle Stopy snov, v ktorom pôsobia herci a tvorcovia s rôznymi formami mentálneho znevýhodnenia. V divadle sa zameriavame na hľadanie osobných tém pre každého člena súboru. O to sme sa snažili aj pri výbere textov slovenskej klasiky, ktoré sa nejakým spôsobom zaoberajú životom človeka so znevýhodnením na slovenskej dedine. Boli to texty Neprebudený od Martina Kukučína, Kubo od Jozefa Hollého, Maco Mlieč od Jozefa Gregora Tajovského a Ondráš od Ľudmily Podjavorinskej.Tieto texty predstavujú jeden zo základov slovenskej realistickej literatúry- zobrazenie človeka sociálnej menšiny a kritika prostredia, ktoré sa s odlišnosťou daného jednotlivca konfrontuje. Je to maturitná látka, rovnako ako obľúbená téma slovenských divadelníkov mnohých generácii. Portfólio tém, skrz ktoré sa autori vyjadrujú k problematike mentálne znevýhodnených jedincov v konzervatívnej uzavretej spoločnosti je spojené vo veľmi jasných znakoch. ... Martin vnímal tieto príbehy skrz prvú osobu singuláru a pomohol s tým aj mne. S témami o ktorých som hovorila sa nestotožnil, keďže sa jeho postavy nedotýkajú. Vzťah Neprebudeného k iným postavám nevypovedá o jeho charaktere. Neprebudeného očami Neprebudeného nepoznáme. Našim zámerom je preto ponúknuť tento uhol pohľadu aj divákovi. Smrť Ondráša v Neprebudenom vyvoláva empatiu, lebo rozprávačom je čitateľ sám. Ak je rozprávačom Ondrej a rozprávač zomrie, príbeh nemá koniec. Preto by sme chceli Neprebudenému dovoliť svoj príbeh dopovedať.“ - Ivana Kováčiková Obsadenie: Martin Buzalka, Petra Dubayová, Ivana Kováčiková a členovia divadelného súboru Stopy snov Réžia: Ivana Kováčiková Dramaturgia: Peter Pavlac Zvuk: Peter Pištek Mix piesní: Roland Bangha Hudobná dramaturgia: Katarína Bielčíková Produkcia: Valéria Potančoková