Naša zabudnutá klasika

Autor dramatizácie: Miro Dacho Obsadenie: Peter Sklár, Laco Kerata, Jana Oľhová, Lena Košická, František Kovár, Martina Michalcová, Pavol Šimun, Csongor Kassai, Damián Peška a Elena Mikšíková Réžia – Patrik Lančarič, Dramaturgia – Peter Pavlac, Zvuk – Andrej Klimits Hudba – Jozef Vlk, Hudobná dramaturgia – Matúš Wiedermann, produkcia – Silvia Lukáčová. Záplava patrí k posledným dvom Timraviným novelám /ešte Dve doby/, ktoré vyšli len pár mesiacov pred vypuknutím II.svetovej vojny. Asi nie je náhoda, že v nej rozoberá udalosti práve z konca I.svetovej vojny, po rozpade monarchie a udalostí z obdobia tzv.Maďarskej komúny, ktoré sa prudko dotkli celej oblasti južného Slovenska. V prvom rade ide teda o vzácny dokument, v ktorom sa čitateľ dozvedá detaily o síce krátkom, ale zložitom, politicky turbulentnom období našich dejín. V kontexte Timravinej tvorby ide teda o pomerne výnimočný text, ktorý sa dramatizátor Miro Dacho pokúsil uchopiť práve v duchu akejsi historickej mystifikácie. Timrava sa tak v jeho podaní stáva vojnovou reportérkou, ktorá si zaznamenáva na nahrávacie zariadenie konkrétne udalosti a my sa k jej nahrávke dostávame ako poslucháči „fíčru“, kde sa konfrontujeme s moderným pohľadom na udalosť samotnú, i jej literárnu podobu. Jemná irónia, ktorá vyplýva z autorkinho sklamania /keďže jej do prvého vydania tejto novely redakčne intenzívne zasahovali/, sa vinie aj rozhlasovým spracovaním a podáva tak obraz v niekoľkých vrstvách, od literárnej predlohy, cez fiktívnu dokudrámu, až po scudzený odstup publicistického žánru.