Naša zabudnutá klasika

Asi len ťažko by sme hľadali de-facto v akejkoľvek aktívnej generácii čitateľov niekoho, komu by meno Dobšinský nebolo známe. Pavol Dobšinský je azda najznámejší svojimi zbierkami ľudových rozprávok, povestí, piesní, jednoducho textami ľudovej slovesnosti. Hoci ťažiskom jeho činnosti a neskôr tvorby bola folkloristika, málokto možno vie, že Dobšinský prekladal Byrona, Lamartina, či Mickiewicza a sám ako aktívny predstaviteľ štúrovskej romantickej generácie písal i svoju vlastnú poéziu, nielen ľudovú, ale i alegorickú, či vlasteneckú. Jeho povesť, či rozprávku o krásnej Berone z Čierneho mesta nájdeme v prvom zväzku Prostonárodných slovenských povestí. V rozhlasovej adaptácii Martiny Havierovej sa však samotná povesť stala skôr predmetom skúmania a pátrania po jej koreni v realite. Snahou adaptátorky totiž nie je dramatizovať samotnú rozprávku, ale pokus predstaviť si, ako taká povesť vlastne mohla vzniknúť, aký reálny príbeh by sa mohol stať jej predobrazom, ako naša fantázia, a teda kreativita ľudových rozprávačov dokázala v zásade z banálnej životnej situácie túlajúceho sa uhorského šľachtica vytvoriť krásnu povesť o hľadaní a naplnení životnej láske k tajomnému dievčaťu – Berone.Ide teda o intertextovú hru (s použitím motívov z básní napríklad i P. O. Hviezdoslava), v ktorej podstatnejší než príbeh je snaha porozumieť ako vznikol, rekonštruovať ho, nanovo stvoriť, s nevyhnutnou dávkou humoru a nadhľadu súčasníka, mladej tvorkyne, autorky i režisérky v jednom.Obsadenie: Kristián Baran, Jerguš Horváth, Oliver Asztalos, Filip Pavuk, Anna Magdaléna Hroboňová a Patrícia Balajová. Réžia: Martina Havierová Dramaturgia: Peter Pavlac Zvuk: Ľubica Olšovská Hudobná dramaturgia: Ludmila Hodulíková Produkcia: Peter Šimončič Naša zabudnutá klasika je názov cyklu krátkych rozhlasových hier Rádia Devín, ktoré majú ambíciu nachádzať v slovenskej próze i dráme kontroverzné, neznáme, tematicky alebo formálne výnimočné, či dodnes rozhlasovo nespracované texty slovenských autorov. Projekt mal premiéru v lete roku 2017 uvedením šiestich minidrám. Odvtedy vzniklo už skoro štyridsať realizácií, ktoré reflektovali i výročia, či už autorov predlôh, špecifické „dátumy“ rôznym spôsobom významné pre našu krajinu, alebo jednoducho dráždivú zvláštnosť nezvyčajných, niekedy viac, niekedy menej známych slovenských autorov. Variabilita tém a foriem je jedným z kľúčov celého projektu, ktorý sa neobmedzuje len na „klasiku“ v konvenčnom vnímaní samotného pojmu. Preto sa i vo výbere i v realizácii kombinuje potreba hľadať a nachádzať jednak témy, ktoré jednoznačne vytvárajú výpovedné prepojenie so súčasnosťou a vo výsledku prekračovať hranice všednosti a očakávaných mantinelov v „klasickej“ rozhlasovej realizácii.