Kompost nemusí zrieť tri roky. Odborníci prezradili, ako ho pripraviť už za jeden rok

Vo Farmárskej revue Ján Škorňa ako jej moderátor STVR zdôraznil, že bioodpad je dôležitou surovinou pre kompost, ale dobrý kompost treba vedieť správne urobiť.

Od farmárov po záhradkárov už takmer dvadsať rokov vám na Dvojke prinášame dobré rady, príklady a odbornú pomoc pre vaše hospodárstva, farmy či len záhrady.

Mikrobióm pomáha nášmu tráveniu a imunite

Dozviete sa mnoho rád potrebných nielen pre profesionálnych farmárov, ale aj bežných záhradkárov.

Ľudský črevný mikrobióm pomáha nášmu tráveniu a imunite. Jeho kvalita je pre náš život dôležitá, lebo ovplyvňuje aj náš zdravotný stav.

Rovnako kvalitný pôdny mikrobióm vytvára v pôde prírodné prostredie, v ktorom sa našim rastlinám darí vyrásť bez zbytočných ochorení a majú väčšiu šancu prinášať zdravé plody a kvalitnú úrodu.

Komplexný živý vesmír

Takýto pôdny mikrobióm sa skladá z húb, baktérií, prvokov, nematód, malých pôdnych bezstavovcov, veľkých pôdnych bezstavovcov a ďalších organizmov.

Je to teda komplexný živý vesmír, ktorého vytvoreniu vieme účinne napomôcť pri vzniku skutočne kvalitného kompostu. Odborníčka Lucia Baľáková zo Živej záhrady v Leopoldove vo Farmárskej revue vysvetlila:

„Navážame do kompostu trávu a myslíme si, že nám vznikne kompost. Lenže ak je tráva v hrubšej vrstve ako 5 cm, začne hniť.“

„Zhnitá hmota nie je kompost. Kto si to myslí, môže takouto hmotou rastlinám ublížiť, lebo zhnitá hmota je zdrojom patogénov.“

Vznik správneho kompostu má svoje zásady, ktoré nemusia byť zložité, ak dodržujeme pri kompostovaní správne postupy.

Test kvality je stlačenie a kvapky vody

Zo Živej záhrady odborník Juraj Baľák zhrnul tieto zásady do jednoduchého pravidla, aby sa to ľahšie pamätalo: „Pôdny mikrobióm potrebuje jesť, piť a dýchať.“

Pri zakladaní kompostu, kam dávame rozličný rastlinný či iný biologický materiál, sa vytvára základ, čo mikrobióm bude jesť.

Zabúdame na vodu, ktorú kompostu často nedávame, čo je podľa Juraja Baľáka najčastejšia chyba:

„Záhradkári polejú svoje políčka, ale v suchom lete na kompost zabudnú. Ak mu nedáme vodu, trvá premena látok v komposte dlhšie a to aj dva či až tri roky.“

Čaká sa totiž na prirodzenú závlahu, na dážď, preto to tak dlho trvá, kým sa premení biologická hmota na kvalitný kompost. Či je kompost kvalitne zavlažený, zistíme jednoduchým testom, ak si ho naberieme do dlane a stlačíme, musia nám vytiecť nejaké kvapky.

Ak dodržujeme pri kompostovaní správny postup, môžeme kompost vytvoriť oveľa rýchlejšie aj za jeden rok, kedy sa nám zmes premení na substrát podobný pôde. Popri jedení a pití zostáva nám ešte pre kompost dôležité dýchanie.

Čierny znamená, že je spálený

Pán Juraj Baľák v kompostárni v Leopoldove nazvanej Živá záhrada používa kovové vrtuľky: „Tie zavŕtame do kompostu a nadvihneme, čím prevzdušníme kompost.“

Môžeme to urobiť aj inak, ak chceme kompost prevzdušniť a dodať mu kyslík. Z kompostovacieho miesta zmes vyhádžeme, premiešame, pokropíme vodou a vrátime späť, čo opakujeme, aby kompost mal vždy čo nielen jesť, ale aj piť a dýchať.

Odborník Juraj Baľák vysvetlil, že pravý kompost nie je čierny: „Čierny kompost totiž znamená, že je spálený. Kvalitný kompost je ako tmavohnedá čokoláda.“

Zároveň kompost nesmrdí, ale vonia ako les, alebo ako kvalitná pôda. Ak vytvoríme správny kompost, pomôžeme našim rastlinám prinášať zdravé plody ako pri zelenine, tak aj pri ovocí. A potom sa nám rastliny odvďačia zdravou úrodou.

Ako si vytvoríte správnym postupom kvalitný kompost, sa dozviete viac z nášho videa, a aj z archívu STVR bez reklám a zadarmo.

Zdroj: Farmárska revue, STVR - Stanislav Háber 25 50 75 90