Päť štádií smútku pozná takmer každý. Veda túto teóriu nepotvrdila

Päť štádií smútku, ako si ich medzi sebou dokonca laicky aj zdravotne definujú ľudia, v skutočnosti veda nepotvrdila.

V Rádiu_FM sa Katarína Budajová pozrela na päť štádií, ktorými prechádza človek po úmrtí svojho blízkeho, ako sa všeobecne o nich hovorí, že prebiehajú v tejto časovej postupnosti:

• odmietanie
• hnev
• vyjednávanie
• depresia
• akceptácia

Jozef Ďanovský a trúchlenie. Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Teória v rozpore s vedou

Ide o rozšírenú teóriu, na ktorú sa Katarína Budajová pýtala psychológa a psychoterapeuta Jozefa Ďanovského. Ten jej potvrdil, že s vedeckým pozorovaním nemá veľa spoločného.

Táto teória s piatimi štádiami je síce medzi ľuďmi populárna, ale podľa Jozefa Ďanovského „nemá dostatočný vedecký základ."

Ak sa stratí chuť žiť

Preto Jozef Ďanovský dodal niektoré rozpory medzi teóriou a vedeckými zisteniami:

„Napríklad podľa najnovších prieskumov posledná fáza zmierenia u dvoch tretín ľudí príde už hneď na začiatku po smrti blízkeho človeka."

Smrť blízkeho patrí medzi najstresujúcejšie udalosti v rámci vzťahov, aké môže ľudská psychika zažiť.

Podľa Jozefa Ďanovského „je človek intuitívne na ňu pripravený." Ale aj tak nastane úzkostný stav a šok, ktorý môže vyvolať intenzívne emócie a tie veľmi zle vplývajú na každého človeka.

Patologický smútok prerastie do choroby, ak podľa Jozefa Ďanovského smútiaci človek „nemá viac chuť žiť. " Smútiaceho je preto nutné pozorovať, či sa „príliš neopúšťa."

A aj keď väčšina ľudí sa dokáže so stratou blízkeho vysporiadať sama, „ak smútok za blízkym prerastie do depresie, treba vyhľadať odborníka."

Viac rád sa dozviete aj z archívu STVR bez reklám a zadarmo.