Jete, aj keď nie ste hladní? Môže za tým byť problém, ktorý si mnohí vôbec neuvedomujú

Ak nejete preto, že ste hladní, ale preto, aby ste sa cítili lepšie, môže ísť o emočné jedenie.

Práve tejto téme sa venovala relácia Záhady mysle na Rádiu Slovensko, ktorej hosťom bola odborníčka na emočné jedenie Barbara Sviežená.

Podľa nej je úplne prirodzené, že si jedlo spájame s príjemnými pocitmi. Už z evolučného hľadiska je totiž jedlo zdrojom energie a prežitia, preto jeho konzumácia aktivuje centrá odmeny v mozgu.

Jedlo je príjemnou aktivitou. Umožňuje prežívanie príjemných emócií a vyplavovanie látok, ktoré nás upokojujú a prinášajú pocit odmeny.

Problém nastáva vo chvíli, keď sa z jedla stane spôsob, ako zvládať nepríjemné emócie.

„Ak siahame po jedle v čase, keď nie sme hladní, ale chceme si ním zmeniť svoj emočný stav, jedlo sa vlastne stáva drogou,“ vysvetľuje Barbara Sviežená.

Najčastejšie vedie k emočnému jedeniu stres. Pri dlhodobom psychickom napätí sa zvyšuje hladina kortizolu, ktorý podporuje chuť na sladké či mastné jedlá.

Rovnako však môže ísť o reakciu na úzkosť, strach, neistotu, osamelosť alebo pocit prázdnoty. Niektorí ľudia jedlom zaháňajú nudu, iní si ním kompenzujú náročné obdobie alebo sa ním odmeňujú.

Odborníčka zároveň upozorňuje, že emočné jedenie nemusí znamenať poruchu príjmu potravy.

Často ide o naučený spôsob zvládania emócií, ktorý sa postupne stane automatickou reakciou. Dôležité preto nie je len sledovať, čo jeme, ale aj uvedomiť si, prečo po jedle siahame.

Ako rozlíšiť skutočný hlad od emočného? Prečo sú niektorí ľudia na emočné jedenie náchylnejší než iní a ako sa dá tento začarovaný kruh prelomiť? Viac sa dozviete v relácii Záhady mysle na Rádiu Slovensko.

25 50 75 90