Už
devätnásť
rokov na
Dvojke
sledujete pravidelne epizódy populárnej relácie
Farmárska revue.
Státisíce včiel si dávajú každý rok na obed
Dozviete sa v nej veľa zaujímavostí, ktoré vám pomôžu nielen v záhrade.
Donedávna u nás nedokázal zimu prežiť invazívny druh sršňa, a to sršeň Vespa soror. Ten však podľa informácií z Rádia Slovensko sa už v Európe udomácňuje:
„Opakovaný odchyt v rovnakej lokalite naznačuje, že najmenej jedna kráľovná dokázala prežiť zimu a mohla tak založiť novú kolóniu.“
Ako podrobne informuje už niekoľko rokov Farmárska revue, pre naše včelstvá pribudol nepriateľ v podobe sršňa ázijského. Ten s veľkým apetítom konzumuje práve včely po celej Európe:
„Jedno sršie hniezdo zlikviduje až stopäťdesiattisíc včiel.“
Koľko nám zostane času?
Rovnako ako v prípade sršňa ázijského, aj pri sršňovi Vespa soror je teda predpoklad, že sa dostane aj na Slovensko. Zatiaľ výskyt Vespy sorora potvrdili odborníci len v Španielsku. V každom prípade už teraz majú včelári dosť starostí s tým, aby včelstvá prežili, keďže pesticídy sú ich najväčším nepriateľom.
S teoretickým vyhynutím včiel by v prírode došlo k viacerým katastrofickým scenárom. Ten najčernejší spomenul už Albert Einstein, ktorý tvrdil:
„Ak uhynie posledná včela, ľudstvu ostáva posledných päť rokov existencie.“
Iné opeľovače skutočne živé včely nenahradia.
Komplikovaný mikrorobot chce nahradiť hmyz
V Rádiu Slovensko informovali aj o originálnom vedeckom výskume:
„Vedci z Massachusettskej technickej univerzity skonštruovali robovčely, ktoré by mohli pomôcť svetu s opeľovaním rastlín.“
Terajšie robotické včely vznikali dosť komplikovane, keďže vedci museli vyriešiť viacero problémov:
„Predchádzajúce robovčely totiž nadmerne generovali odporový vzduch, boli málo odolné voči vonkajším vplyvom, chýbala im rýchlosť, vytrvalosť a potrebná obratnosť vo vzduchu.“
Nová robovčela je teda už úplne iná:
„Má štyri krídla, vďaka čomu zvládne rôzne akrobatické kúsky a manévre, váži menej ako 750 miligramov a pri testoch dosiahla najvyššiu rýchlosť, aká bola nameraná pri letoch mikrorobotov.“
„Dokáže sa pohybovať rýchlosťou 35 centimetrov za sekundu a je schopná vznášať sa vo vzduchu bez akéhokoľvek vybočenia viac ako 16 minút.“
Vďaka novému dizajnu má aj dosť voľného miesta na malú batériu alebo senzory, čo jej umožňuje lietať samostatne a dá sa aj navigovať mimo laboratória.
Liečivý med nebude
Ako môžu robotické včely nahradiť význam skutočných včiel pre prírodu a náš život, celý ekosystém? Robovčela alebo robotická včela totiž med nevyrobí, rovnako ani propolis, materskú kašičku či včelí vosk.
Výrok Alberta Einsteina zostáva zrejme aj tak stále aktuálny, ak včelstiev každým rokom z rôznych dôvodov na svete ubúda.
STVR online
Viac sa dozviete o robovčelách aj z archívu STVR bez reklám a zadarmo.
Zdroj: Rádio Slovensko, Farmárska revue, Freepik, STVR - Stanislav Háber 25 50 75 90