Úvod Novinky Tipy z programu

Sršne a choroby likvidujú včelstvá. Vedci vyvíjajú robovčely, ale med z nich mať nebudeme

Až jedna tretina našich potravín závisí od opeľovania rastlín včelami. Hrozia nám s vyhynutím včiel hladomory?

Sršne a choroby likvidujú včelstvá. Vedci vyvíjajú robovčely, ale med z nich mať nebudeme Zdroj: STVR

devätnásť rokov na Dvojke sledujete pravidelne epizódy populárnej relácie Farmárska revue.

Pomoc Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Státisíce včiel si dávajú každý rok na obed

Dozviete sa v nej veľa zaujímavostí, ktoré vám pomôžu nielen v záhrade.

Pomoc Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Donedávna u nás nedokázal zimu prežiť invazívny druh sršňa, a to sršeň Vespa soror. Ten však podľa informácií z Rádia Slovensko sa už v Európe udomácňuje:

„Opakovaný odchyt v rovnakej lokalite naznačuje, že najmenej jedna kráľovná dokázala prežiť zimu a mohla tak založiť novú kolóniu.“

srsen azijsky_hniezdo_vespa_Wikipedia_Père Igor.jpg


Ako podrobne informuje už niekoľko rokov Farmárska revue, pre naše včelstvá pribudol nepriateľ v podobe sršňa ázijského. Ten s veľkým apetítom konzumuje práve včely po celej Európe:

„Jedno sršie hniezdo zlikviduje až stopäťdesiattisíc včiel.“

STVR-včela-včelárstvo Zdroj: STVR

Včely sú jediným druhom hmyzu, ktorý človek chová na hospodárske účely. Sú najdôležitejšími opeľovačmi v poľnohospodárstve a podľa odhadov až jedna tretina našich potravín závisí od opeľovania včelami. Práve na poliach sa stretáva s nebezpečnými pesticídami.

srsen azijsky_ TASR - Radovan Stoklasa.jpg


Koľko nám zostane času?

Rovnako ako v prípade sršňa ázijského, aj pri sršňovi Vespa soror je teda predpoklad, že sa dostane aj na Slovensko. Zatiaľ výskyt Vespy sorora potvrdili odborníci len v Španielsku. V každom prípade už teraz majú včelári dosť starostí s tým, aby včelstvá prežili, keďže pesticídy sú ich najväčším nepriateľom.

sršne-pohroma-STVR Zdroj: STVR

S teoretickým vyhynutím včiel by v prírode došlo k viacerým katastrofickým scenárom. Ten najčernejší spomenul už Albert Einstein, ktorý tvrdil:

„Ak uhynie posledná včela, ľudstvu ostáva posledných päť rokov existencie.“


opeľovač-mucha-púpava-Stanislav-Háber-STVR Zdroj: STVR, Stanislav Háber

Iné opeľovače skutočne živé včely nenahradia.

Komplikovaný mikrorobot chce nahradiť hmyz

V Rádiu Slovensko informovali aj o originálnom vedeckom výskume:

vcela_rastlina_priroda_tasr.jpg

Vedci z Massachusettskej technickej univerzity skonštruovali robovčely, ktoré by mohli pomôcť svetu s opeľovaním rastlín.“

Terajšie robotické včely vznikali dosť komplikovane, keďže vedci museli vyriešiť viacero problémov:

včelár 2.jpg

Predchádzajúce robovčely totiž nadmerne generovali odporový vzduch, boli málo odolné voči vonkajším vplyvom, chýbala im rýchlosť, vytrvalosť a potrebná obratnosť vo vzduchu.“

Nová robovčela je teda už úplne iná:

„Má štyri krídla, vďaka čomu zvládne rôzne akrobatické kúsky a manévre, váži menej ako 750 miligramov a pri testoch dosiahla najvyššiu rýchlosť, aká bola nameraná pri letoch mikrorobotov.


liečivý-med_freepik Zdroj: Freepik

Dokáže sa pohybovať rýchlosťou 35 centimetrov za sekundu a je schopná vznášať sa vo vzduchu bez akéhokoľvek vybočenia viac ako 16 minút.“

Vďaka novému dizajnu má aj dosť voľného miesta na malú batériu alebo senzory, čo jej umožňuje lietať samostatne a dá sa aj navigovať mimo laboratória.

Liečivý med nebude

včelár pri úle_TASR.jpg

Ako môžu robotické včely nahradiť význam skutočných včiel pre prírodu a náš život, celý ekosystém? Robovčela alebo robotická včela totiž med nevyrobí, rovnako ani propolis, materskú kašičku či včelí vosk.

Sucho trápi aj zvieratá: Včelári lietajúcemu hmyzu pomáhajú napájadlami, kľúčové sú aj bahniská

Výrok Alberta Einsteina zostáva zrejme aj tak stále aktuálny, ak včelstiev každým rokom z rôznych dôvodov na svete ubúda.

Viac sa dozviete o robovčelách aj z archívu STVR bez reklám a zadarmo.

Zdroj: Rádio Slovensko, Farmárska revue, Freepik, STVR - Stanislav Háber 25 50 75 90