Nová štúdia však ukazuje, že ešte dôležitejšie než samotné číslo je to, ako sú kroky rozložené v čase. Výskum publikovaný v prestížnom časopise Annals of Internal Medicine prináša prekvapivé zistenia.
Analýza zahŕňala viac než 33-tisíc dospelých účastníkov britskej biobanky, ktorí denne urobili v priemere 8-tisíc alebo menej krokov.
Vedci sa nezamerali len na ich počet, ale najmä na dĺžku neprerušovaných prechádzok. Účastníkov rozdelili do skupín podľa toho, či sa ich chôdza skladala z úsekov do 5, 10, 15 minút, alebo išlo o dlhšie prechádzky presahujúce štvrť hodiny.
Dlhšia prechádzka, nižšie riziko
Výsledky ukázali jasný vzorec. Ľudia, ktorí chodili dlhšie a neprerušovane, mali výrazne nižšie riziko úmrtia z akejkoľvek príčiny, ako aj nižšie riziko kardiovaskulárnych ochorení.
Naopak, účastníci, ktorých kroky boli rozdrobené do krátkych presunov – napríklad len počas tréningu alebo pri presune z miesta na miesto – takýto ochranný efekt nemali.
Inými slovami, rovnaký počet krokov nemusí prinášať rovnaký zdravotný prínos. Rozhodujúce je, či sa telo dostane do súvislej aktivity, ktorá dokáže priaznivo ovplyvniť srdce, cievy aj celkový metabolizmus.
Ideál? Aspoň 15 minút v kuse
Podľa vedcov je optimálna minimálne 15-minútová neprerušovaná prechádzka. Práve tá predstavuje hranicu, pri ktorej sa začínajú prejavovať výraznejšie zdravotné benefity.
Dobrou správou je, že nejde o náročnú fyzickú aktivitu – stačí svižná chôdza, ktorú zvládne väčšina ľudí bez ohľadu na vek.
Menej stresu, viac zdravia
Výskum tak prináša jednoduché a praktické odporúčanie: namiesto neustáleho kontrolovania počtu krokov sa oplatí zaradiť do dňa krátku, ale súvislú prechádzku.
STVR online
Napríklad počas obednej prestávky, po práci alebo večer namiesto sedenia pri obrazovke. Aj štvrťhodina chôdze denne môže byť podľa vedcov investíciou do dlhšieho a zdravšieho života.
25 50 75 90