Tajomný Uhrovecký hrad ukrýva jedinečné fresky. Sú na nich mimozemšťania?

Vďačným tipom na jarný výlet je turistika na hradný kopec Uhrovskej zrúcaniny. Tento tajomný hrad začal stavať v 13. storočí trenčiansky župan Báš.

Poznáme ho ako Uhrovecký hrad, ktorý však nevznikol na žiadnej obchodnej ceste, ani na strategickom mieste, ako vznikali hrady a opevnenia v tých časoch.

Až päť poschodí nemá žiaden iný hrad

Najprv začali so záchranou ruín hradu a s jeho správou v Nadácia na záchranu kultúrneho dedičstva, ale udržujú ho pri živote nadšenci z Občianskeho združenia hrad Uhrovec, ktorého predseda Vladimír Žufa pre Televíkend vysvetlil:

„Pôdorysom nie je najväčší, ale má výrazné dominanty. Prestavbami sa postupne menil až na rozľahlé opevnenie vystavané do výšky. Päť plus podlažný renesančný palác nie je nikde inde u nás. Navyše má z našich hradov najbohatšiu kamenársku výzdobu. Hrad Uhrovec má veľa zaujímavostí. Veža hradnej trojuholníkovej kaplnky je dochovaná do pôvodnej výšky a takú nenájdete nikde na Slovensku.“

Zdroj: TASR, Radovan Stoklasa

Zvláštne je najmä výtvarné prevedenie fresiek, ktoré majú nezvyčajné realistické proporcie tvárí, ktoré u mnohých fantastov vzbudzujú otázky, či dobový maliar nezachytil náhodou podobu ufónov?

Zvláštne ufónske tváre v gotike

Ide o majstrovské dielo, ktoré podľa Vladimíra Žufu udivuje aj odborníkov:

„Väčšinou gotické fresky majú akoby ufónske tváre, ale tieto sú diametrálne odlišné napriek tomu, že pochádzajú z toho istého obdobia, čo je vzácnosť. Majú pekne vyrysované tváre, na ktorých vidno ľudské charaktery. V okolitom regióne sa rukopis tohto majstra nevyskytuje. Je neznámy, nepoznáme jeho meno. Sú veľmi originálne. Takto gotická freska v kostole vyzerá úplne inak.“

Záhadou ostáva, že podobné maľby na Slovensku nikde a teda ani na okolí nenájdete. Kto ich teda namaľoval? A prečo takto originálne? Predseda OZ hrad Uhrovec potvrdil, že opevnenie má veľmi komplikovanú históriu s množstvom zdĺhavých prestavieb:

„Po Bášovi bol významným majiteľom Uhroveckého hradu mafián starých čias Matúš Čák, neskôr s prídomkom Trenčiansky. Ten mal prvý kamenný hrad práve Uhrovecký. Posledným dôležitým majiteľom bol František Zay, ktorého potomkovia ho spravovali od roku 1547 až do roku 1936, teda takmer pol tisícročia. My tu prevádzkujeme turistické zázemie, kde sa môžete na hrade vyspať v posteli, čo je veľmi zážitkové najmä pre deti.“

Vydieranie zabitím

Pán Váhu a Tatier, ako volali Matúša Čáka, mal na konci života 50 hradov a zámkov. Prvý hrad Uhrovec získal mafiánskym spôsobom. Pohrozil Bášovi zabitím. Musel vymeniť hrad Uhrovec s priľahlými obcami za Čákove majetky na dolniakoch.

Hrad mal hodnotu 5 tisíc zlatých, kým majetky na dolniakoch len biednych päť zlatých. Povedané modernou rečou Báša mafiánskym spôsobom Matúš Čák vypaľoval, keď pod hrozbou zabitia na takýto nevýhodný obchod pristúpil.

Stavali ho ako útočisko

Hrad za Báša postavili ako útočisko v prípade návratu Mongolov, či Tatárov podľa Vladimíra Žufa z jednoduchého dôvodu: „Najbližšie hradné sídlo bolo odtiaľto ďaleko. V okolí bolo veľa obcí a drobného osídlenia.“

Záujem o históriu a pamiatky udržuje podľa predsedu OZ hrad Uhrovec aj tradičné remeselné postupy, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie pamiatky. Viac sa dozviete z archívu STVR bez reklám a zadarmo.

Zdroj: Televíkend, TASR, STVR - Stanislav Háber

25 50 75 90