V 1. svetovej vojne padol do zajatia v Rusku, odkiaľ ušiel do Číny. Tak sa Ladislav Eduard Hudec stal najslávnejším architektom v Ázii a aj vo svete ho vďaka tomu dobre poznajú a obdivujú.
Mega mesto Šanghaj má 25 miliónov ľudí a je najľudnatejším čínskym mestom. Všetci poznajú Hudecov prvý mrakodrap, ktorý tu bol v dejinách postavený.
Denne sa na ňom premieta nápis, že mrakodrap postavil Slovák Ladislav Hudec. Zároveň sa Šanghaj stal najväčším prístavom na svete. Turisti z celého sveta Hudecove mrakodrapy obdivujú už celé storočie.

Domov sa Ladislav Eduard Hudec vrátil až po smrti, keď ho pochovali v Banskej Bystrici, kde sa narodil 8. januára 1893. Zomrel 26. 10. 1958 v Berkeley v Kalifornii v USA, kde na univerzite prednášal architektúru.
V Slovensku v obrazoch predstavili jedinú architektonickú stavbu na území Slovenska, ktorú u nás od slávneho Ladislava Hudeca máme a to kaplnku zasvätenú Panne Márii Kráľovnej v bývalých kúpeľoch v obci Vyhne.
Kúpele počas vojny vyhoreli, ale kaplnka zázrakom nie. Sprievodkyňa Anna Majerská vysvetlila:
„Bola postavená pre kúpeľných hostí, lebo sem chodilo množstvo kúpeľných hostí z celého Uhorska. Všetci si ju obľúbili. Projekt urobil pre ňu Ladislav Hudec, rodák z Banskej Bystrice, ktorý študoval v Budapešti. Vypukla 1. svetová vojna. Musel narukovať. Dostal sa do väzenia do Ruska. Odtiaľ emigroval do Číny a tam ako už mladý architekt vyprojektoval v Číne v Šanghaji prvú veľkú obchodnú galériu a štvrť, kde boli prvé mrakodrapy v Ázii. Ale toto je jeho jediná kaplnka a jediná stavba na Slovensku. Vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.“

Architekt Ladislav Hudec vypracoval projekt kaplnky ešte ako študent Technickej univerzity v Budapešti. Malý sakrálny objekt je spojením kamennej a drevenej architektúry. Dominantným prvkom vnútri kaplnky je dekoratívny drevený kazetový strop.
S kúpeľníctvom je spojená aj ďalšia zaujímavosť. Vyhniansky travertín alebo mamut ako mu hovoria turisti, ktorý vznikol vďaka teplému prameňu, je už vyhlásenou prírodnou pamiatkou.
Objavíte tu aj unikátne kamenné a dnes už tiež v 4. pásme ochrany chránené skamenelé more.
STVR online
Viac sa dozviete z nášho videa a aj z archívu STVR bez reklám a zadarmo.
Zdroj: Slovensko v obrazoch, TASR, STVR - Stanislav Háber