Prvý rozhlasový hlásateľ z Banskej Bystrice bol herec Juraj Sarvaš. Priznal sa k tréme

K ikonickým hlasom Slovenského rozhlasu v kategórii rozhlasový herec, ale aj v kategórii moderátor, patrí hlas herca Juraja Sarvaša, ktorý je spojený najmä s recitátorským umením.

Objavíte ho aj na webovej stránke archívnych hlasov venovanej storočnici Slovenského rozhlasu. „Dosť som mal aj trému, lebo som bol druhý rok v roku 1957 v profesionálnom divadle.“

„Keď ma oslovili, že otvárajú stredoslovenské vysielanie, si Stredoslovák, náš herec, príď, vyskúšaj to, šiel som ako do jamy levovej. Nebolo na chybu, že som artikuloval, čo dnes chýba.“

Tak sa stal prvým hlásateľom vysielania banskobystrického štúdia Československého rozhlasu v roku 1957. Vďaka tomu Juraj Sarvaš bol pri formovaní regionálneho vysielania, pričom sa vďaka interpretačným schopnostiam dostal do účinkovania v rozhlasových hrách a literárnych pásmach.

V Archíve Extra STVR nájdeme viaceré nahrávky hlasu Juraja Sarvaša, ktoré patria k reprezentatívnym ukážkam modernej slovenskej rozhlasovej hereckej školy.

Pamätáme si ho z mnohých už legendárnych slovenských filmov a divadelných rolí, či recitátorských vystúpení. Stvárnil vyše sto filmových a televíznych postáv.

Veľký milovník a znalec poézie

Jeho meno je známe najmä z majstrovského recitátorstva známych nedeľných Chvíľok poézie v Slovenskej televízii, či zo seriálu pre deti Rachotilkovia a mnohých iných programov, hraných, či dokumentárnych filmov.

Ženy miloval a obdivoval

Aj vo veku 90 rokov ešte vystupoval s recitovaním básní. Ako veľký milovník a znalec poézie sa Juraj Sarvaš pri 85. ročnom jubileu v STVR priznal k svojim múzam: „Ženy milujem. Ženy obdivujem a skláňam sa pred nimi v úcte.“

Ako Rádio Regina Stred pripomenulo, umelec Juraj Sarvaš bol úzko spätý aj so spomínanými začiatkami vysielania banskobystrického štúdia Československého rozhlasu v roku 1957:

„Hlas Juraja Sarvaša toto vysielanie otváral a zároveň celou prvou reláciou sprevádzal.“

Herecká legenda, recitátor, scenárista a režisér Juraj Sarvaš bol jedným z posledných pamätníkov zlatej éry slovenského divadelníctva.

V chráme kultúry

V Slovenskom národnom divadle (SND) pôsobil 35 rokov. V roku 2021 pri príležitosti svojich 90. narodenín Juraj Sarvaš uviedol:

„Obdobie v Slovenskom národnom divadle - v tomto chráme kultúry - bolo úžasné, bolo to obdobie umeniu veľmi prajné.“

„Napríklad, keď bol v divadle francúzsky spisovateľ Sartre na predstavení svojej filozofickej drámy Diabol a Pán Boh, povedal, že v Európe to bola najlepšia inscenácia.“

Odvolaný za príkaz vysielať proti okupantom

Herec Juraj Sarvaš sa narodil 14. júla 1931 v Radvani, ktorá je dnes súčasťou Banskej Bystrice, ako najmladšie, ôsme dieťa. Zomrel v Bratislave 17. júna 2023.

Jeho starší brat Andrej Sarvaš (1921-1996) bol ako riaditeľ Československého rozhlasu v rokoch normalizácie prenasledovaný za to, že v roku 1968 vydal príkaz vysielať ďalej napriek okupácii sovietskych vojsk, za čo bol aj z funkcie odvolaný.

V slávnej divadelnej pätici

Po absolvovaní gymnázia, na ktorom hrával divadlo a recitoval, odišiel Juraj Sarvaš za ďalším vzdelaním do Bratislavy na Vysokú školu múzických umení (VŠMU). Prijatý bol do triedy Andreja Bagara.

Z VŠMU, ktorú ukončil v roku 1955, viedli Sarvašove kroky do Divadla Jozefa Gregora Tajovského (DJGT) vo Zvolene.

Po siedmich rokoch na zvolenskom javisku prijal v roku 1961 ponuku Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave, kde pôsobil 35 rokov, do roku 1996.

V šatnici všetci spolu

V legendárnej šatni 42, v ktorej sa schádzali všetci herci, bol Juraj Sarvaš spolu s Jozefom Adamovičom, Oldom Hlaváčkom, Michalom Dočolomanským a Jurajom Slezáčkom.

Na divadelných doskách vytvoril Juraj Sarvaš desiatky rôznorodých charakterových postáv. Upútal napríklad ako Braňo (Nepokojná mladosť, 1957) alebo v úlohe inžiniera Rohoňa (Dobrodružstvo pri obžinkoch, 1959).

V hrách modernej svetovej dramatiky stvárňoval charakterové typologické portréty, akými boli napríklad Dunois (Svätá Jana, 1961), Phyleus (Herkules a Augiášov chliev, 1963), Jevtušenko (Človek s puškou, 1977) či Hermann (Bockerer, 1986).

V dráme Štyridsaťštyri

Popri divadle pôsobil vo filme, účinkoval v televíznych inscenáciách aj v rozhlase.

Hlavnú úlohu si zahral napríklad v legendárnom filme Paľa Bielika z obdobia prvej svetovej vojny Štyridsaťštyri (1957) či vo vojnovej dráme odohrávajúcej sa počas Slovenského národného povstania Stopy na Sitne (1968).

Na Poľane s Detvanom

S menom Juraja Sarvaša bola nerozlučne spätá poézia a umelecký prednes, ktorý ho učil nestor tohto žánru Viliam Záborský. V roku 2021 v tejto súvislosti Sarvaš povedal:

„Recitácia ako taká, to je umelecký koníček, ktorému sa venujem od študentských čias. Poézia, keď ju robíš poctivo, ti dá do života veľa - život zjemňuje, ale súčasne aj posilňuje.“

Zároveň dodal, že Sládkovičovho Detvana by nikdy dobre nezarecitoval, ak by nevyšiel na Poľanu.

Svoje umenie odovzdával až do roku 2022 aj študentom na Akadémii umení v Banskej Bystrici, o založenie ktorej sa v roku 1997 výrazne pričinil.

Herec Juraj Sarvaš v roku 1984 získal titul zaslúžilý umelec a v roku 2009 mu prezident SR Ivan Gašparovič udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky najmä v oblasti hovoreného umeleckého slova.

Zdroj: Slovenský rozhlas, stvr.sk/vyrocie, Rádio Regina Stred, STVR - Stanislav Háber

25 50 75 90