Milan Lasica povedal jedinú vetu. Zaplatil za ňu zákazom na osem rokov

Hudobná história Bratislavskej lýry je spojená s dobou, keď vznikla v časoch neslobody.

Bol to závan slobody

Keby bola vznikla v inom spoločensko-politickom zriadení, zrejme by existovala aj v súčasnosti. Ako povedala hudobná legenda, spevák Karel Gott: „Bratislavská lýra bol závan slobody.“

Tento hudobný festival vznikol pred 60 rokmi a vychoval celú plejádu československých hudobníkov.

Obrovská odozva publika

V rokoch 1967 až 1969 uvádzal Bratislavskú lýru humorista Milan Lasica, ktorý povedal v roku 1969 z pódia pri uvádzaní speváčky z Belgicka pamätnú vetu:

„Hostí zo zahraničia mám rád najmä, ak sú pozvaní.“ Odozva u publika bola obrovská, lebo vtedy prišli na naše územie nepozvané ruské tanky a začala sa naša okupácia.

V čase neslobody niečo také znamenalo, že Milan Lasica bol na osem rokov zakázaným autorom a v televízii sa už neobjavil.

Zakázali spievať

Navyše Milan Lasica dodal na adresu vystúpenia belgickej speváčky: „Jej texty sú nezávadné.“ Tieto slová vyvolali salvy smiechu, lebo v čase okupácie niektoré pesničky komunisti zakázali spievať.

Po roku 1989 mnohí pamätníci po páde totalitného režimu potvrdili, že ak by po roku 1968 nebol ministrom kultúry básnik Miroslav Válek, tak by zrejme komunisti zakázali celý festival.

A Miroslav Válek napomohol aj vzniku slovenského hudobného vydavateľstva OPUS, do ktorého ustanovil pokrokového riaditeľa Ivana Stanislava, ktorý bol dlhoročným riaditeľom festivalu Bratislavská lýra.

Na festivale sa zrodil symbol odporu

Niektorí speváci však mali úplne zakázané vystupovať ako aj legendárna Marta Kubišová, ktorá získala zlatú Bratislavskú lýru v pamätnom roku 1968 a stala sa symbolom občianskeho odporu.

Ako vysvetlil textár Ľuboš Zeman, existovali schvaľovacie komisie, ktoré povoľovali spievanie aj nových pesničiek: „Textár sa až od schvaľovacej komisie dozvedel, čo vlastne napísal a čo tým vraj myslel.“

Pieseň Modlitba pre Martu nesmel nikto ani počúvať ako nahrávku. Ľudia ju počúvali potajme na súkromných nahrávkach.

Ako v dokumente Zlatá lýra povedal aj spevák Miro Žbirka:

Už sa to nedá vysvetliť

„Kto tie časy nezažil, tomu sa to nedá vysvetliť.“ Na Dvojke v piatok 26. júna uvádzame dokument Zlatá lýra, kde sa na túto súťaž pozrieme ešte bližšie.

Šlo o výrazný nielen hudobný, ale aj kultúrny fenomén v čase neslobody, ktorý paradoxne sloboda umlčala.

Po páde železnej opony v novembri 1989 a otvorení hraníc k nám začala masovo prichádzať zahraničná hudobná produkcia.

Zdroj: STVR

Domáca scéna postupne kolabovala a ministerstvo kultúry prestalo podporovať hudobné festivaly.

Záujem sa stratil

Ľudia mali iné problémy a starosti. Sponzori nemali záujem podporovať vlastnú kultúru.

Najpopulárnejší festival populárnych piesní v Československu Bratislavská lýra sa každoročne konal od roku 1966 až do roku 1998. Reprezentatívnu knihu o lýre nájdete z produkcie STVR aj na našom e-shope STVR.

Zdroj: TASR, Miroslava Cibulková

Ako pripomína aj dokumentárny cyklus Zlatá lýra, tento festival bol závanom slobody vo vtedajšom totalitnom štáte.

Otváral okná do sveta

Vďaka nemu sme u nás za železnou oponou videli rad pre nás vtedy nedosiahnuteľných zahraničných hviezd, akými boli Josephine Baker, Cliff Richard, Stevie Wonder či Joe Cocker.

Napomáhal spoluvytvárať nielen tradíciu populárnej hudby u nás, ale domácim interpretom otváral okná do sveta. Postupný zánik festivalu odzrkadľuje všeobecný jav kultúrneho úpadku po roku 1989 a utlmenie domácej autorskej tvorby.

Sledujte dokumentárny cyklus v dvoch epizódach Zlatá lýra v piatok 26. júna najprv o 22.00 h a potom o 22.55 h na Dvojke.

Zdroj: Dvojka, STVR - Stanislav Háber