Človečina medveďovi nechutí. Netúži sa ľuďmi napchávať. Čo teda chce?

Uznávaný dokumentarista Zdeno Vlach prezývaný ako "kameraman prírody" nemohol vo svojej tvorbe obísť stopy našej najväčšej šelmy.

O konflikte človeka s medveďom

V piatok 30. januára o 14.05 h sledujte dokumentárny film Medveď obdivovaný aj zatracovaný na Dvojke a dozviete sa o konflikte človeka s medveďom viac.

V apríli 1970 prijali do Slovenskej televízie vtedy 24-ročného bývalého dispečera z petržalskej fabriky Matador Zdena Vlacha za asistenta kamery.

Po dvadsiatich rokoch sa v roku 1990 vydal na voľnú nohu už ako uznávaný režisér, scenárista a kameraman, aby vytváral filmy o prírode.

Vo filme sa zameral na viacero kontrastov.

Vlčí hlas umĺkol

V mnohých európskych horách umĺkol vlčí hlas už pred viac ako sto rokmi. V Karpatoch majú tieto šelmy stále svoje útočisko, podobne ako rys a medveď.

Karpatský horský oblúk, charakteristický súvislými lesnými komplexami, vytvára dobré životné podmienky pre takmer všetky pôvodné druhy živočíchov. V dostatočnom počte, vzhľadom na plochu územia, sú tu zastúpené aj medvede.

Ako Zdeno Vlach pripomína, medveď je pôvodným členom fauny Slovenska a je nesporné, že v dávnej minulosti osídľoval lesy na celom našom území.

Postupne, s rozvojom pastierstva, roľníctva a urbanizácie, však začali lesy v južnej nížinnej a pahorkovitej časti nášho územia miznúť a s nimi aj medveď.

Šelma bola čoraz viac zatlačovaná do hornatých častí stredného a severného Slovenska.

Životný priestor šelmy sa zmenšoval

Ale lesy sa začali klčovať aj tam, takže životný priestor medveďa sa stále viac zmenšoval. Veľmi intenzívne ho prenasledovali lovci, takže v 19. storočí bola jeho populácia zdecimovaná.

Odhaduje sa, že ešte pred prvou svetovou vojnou žilo na Slovensku asi 120 medveďov. Ich počet aj naďalej rýchlo klesal, takže v roku 1928 bol odhad už len 35 – 40 a v roku 1932 dokonca len 20 jedincov.

Medveďovi teda na konci prvej tretiny 20. storočia hrozilo úplné vyhubenie, podobne ako už dávno predtým v Čechách a v ostatných západných štátoch Európy.

V roku 1932 nastal prepotrebný obrat, keďže sa vyhlásila zákonná celoročná ochrana medveďa. V záujme každého rozumného človeka je úcta k hodnotám.

K súčasným, ale aj k tým, ktoré sme zdedili. Patrí tam aj prírodné bohatstvo, aby aj naši vnuci a pravnuci mohli prežívať vzrušenie pri náhodných stretnutiach nielen s medveďom, ale aj s ostatnými obyvateľmi pri potulkách našou krásnou karpatskou krajinou.

Filmár Zdeno Vlach verí, že aj oni budú prítomnosť medveďa akceptovať. Že budú tolerovať škody, ktoré v záujme svojho prežívania spôsobuje, a že mu prepáčia aj prípadné stresové situácie pri neočakávanom stretnutí.

Vo filme dodáva, že medveď netúži po človečine. Chce len svoj pokoj a dostatok potravy na svoju obživu.

V piatok 30. januára o 14.05 h sledujte dokumentárny film Medveď obdivovaný aj zatracovaný na Dvojke a dozviete sa o konflikte človeka s medveďom viac.

25 50 75 90