Rozhlasové hry - Archív extra

Fenomenálna inscenácia Ionescových Stoličiek Činohry SND z roku 2000 sa ešte dnes vynára mnohým divákom z pamäti. Najmä však herecké výkony dvoch protagonistov - Emílie Vášáryovej a Emila Horvátha. Napriek tomu, že inscenácii predpovedali maximálne 9 repríz, dosiahla napokon repríz viac ako 250, získala niekoľko ocenení, hrala sa na veľkých festivaloch... Nazvať ju teda “fenoménom” určite nie je prehnané. Rozhlasová adaptácia (Peter Pavlac, ktorý bol dramaturgom i pôvodnej inscenácie Činohry SND) je tak trochu pokusom o nový návrat k nezvyčajnej absurdnej dráme Eugena Ionesca, o záznam v preklenutí času, o zabezpečenie, aby takéto výnimočné výkony neostali len ako prchavá spomienka na úžasný divácky zážitok, o poctu, nie však o rekonštrukciu. Napokon, presun do média rozhlasu prináša úplne nové výzvy pre realizačný tím (Adam Hanuljak, Rudolf Fritzman, Marek Kundlák). V prvom rade však ide o snahu objaviť v nej novú prítomnosť, tú našu, odkryť v modelovej situácii znaky doby, ktorá sa absurdite situácie v hre priblížila doslova na dotyk. Príbeh dvoch starčekov čakajúcich na príchod Rečníka, ktorý všetko podstatné vysloví a konečne prinesie to zásadné posolstvo, čo tento svet možno aj zachráni, naberá v dobe globálneho rozkladu akýchkoľvek istôt našej civilizácie aktuálnosť doslova nebývalú.