John Milton: Stratený raj (Parnas)

Boh vidí z trónu Satana, ako letí k novo stvorenému svetu. Ukáže ho Synovi, ktorý sedí po jeho pravici. Predpovedá, že Satanovi sa podarí zviesť ľudstvo z pravej cesty. Zbavuje svoju spravodlivosť a múdrosť všetkých obvinení tým, že stvoril človeka slobodného a schopného odolať svojmu pokušiteľovi. Napriek tomu vyjadrí svoj zámer prejaviť mu milosrdenstvo, keďže nepadol z vlastnej zloby, ako to urobil Satan, ale podľahol Satanovým zvodom. Boží Syn chváli Otca, že chce prejaviť človeku milosrdenstvo, ale Boh opäť vyhlási, že nemožno preukázať človeku milosrdenstvo bez naplnenia božskej spravodlivosti. Človek urazil Boží majestát túžbou po božstve, preto je s celým potomstvom odsúdený na smrť a musí zomrieť, kým sa nenájde niekto, kto odpyká jeho vinu a podstúpi zaňho trest. Boží Syn ako výkupné za človeka slobodne ponúkne seba: Otec jeho ponuku prijme a určí jeho vtelenie. Vyhlasuje ho za povzneseného nad všetky mená v nebi i na zemi a nariadi všetkým anjelom, aby ho uctievali. Tí poslúchnu a plný chór spevom za sprievodu hárf slávi Otca i Syna. Medzitým sa Satan znesie na pustú vypuklinu najvzdialenejšieho okruhu tohto sveta, kde pri potulkách najprv nájde miesto odvtedy nazývané Predpeklím márnosti a sleduje, aké osoby a veci ta vzlietajú. Odtiaľ prichádza k nebeskej bráne, sleduje opis schodov, ktoré k nej vedú, a vôd nad oblohou, ktoré okolo nej tečú. Putuje ďalej k slnečnej guli, kde nachádza jej vládcu Uriela. Najprv sa však zmení na nižšieho anjela a predstiera vášnivú túžbu uvidieť nové Stvorenie i človeka, ktorého ta umiestnil Boh. Pýta sa ho na miesto jeho pobytu a Uriel ho usmerní. Najprv pristane na končiari Nifátu.