Veľkomoravské literárne pamiatky

Impulz pre tento Parnas je veľmi prostý: Pozornosť na Veľkú Moravu a odkaz Konštantína a Metoda sa sústreďuje na jeden deň v roku - 5. júl. Nielen politickými a kultúrnymi podujatiami, ale aj zvýšeným záujmom médií o našich slavistov, historikov a archeológov. Potom nastane celoročné mediálne ticho na túto tému. Ale keď sa opäť priblíži 5.júl, mediálny ošiaľ sa znova opakuje. Rok čo rok. Ale povedzme si pravdu. Síce slávne slávime, ale nakoľko poznáme literárne diela z tohto obdobia? Do rozhlasového Parnasu sme pre vás pripravili kompletné komentované čítanie najzásadnejších diel veľkomoravskej proveniencie: Život Konštantína-Cyrila, Život Metoda a Proglas. Sprievodcom pri ich počúvaní bude dr. Martin Braxatoris zo Slovenskej akadémie vied - Ústavu slovenskej literatúry. K počúvaniu ďalšej série Parnasu vás pozývajú interpret veľkomoravských literárnych pamiatok Peter Rúfus, zvukový majster Stanislav Kaclík, hudobná dramaturgička Lýgia Vojtková a autorka tohto projektu Táňa Kusá.

Popis epizódy

Live :O | Pondelok 3.08.2026, Rozhovor 10 – Hlaholika 1. časť

Heléni nemali vo svojom jazyku písmen, ale fenickými písmenami písali si svoju reč. Tak bolo po mnohé letá, a tak mnohí za mnohé letá sotva našli tridsať písmen. Potom, keď mnoho liet minulo, božím rozkazom našlo sa sedemdesiat mužov, ktorí preložili Bibliu zo židovského na grécky jazyk. Ale sloviensky, jediný svätý Konštantín, nazývaný Cyril, i písmená utvoril i knihy preložil v málo rokoch. Avšak oni mnohí a za mnohé roky – sedem z nich – písmená zostavilo a sedemdesiati preložili „Písmo“. Preto slovienske písmená sú svätejšie a ctihodnejšie, lebo ich vytvoril svätý muž. Avšak grécke písmená vytvorili Heléni, pohania...

Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.