Veľkomoravské literárne pamiatky

Impulz pre tento Parnas je veľmi prostý: Pozornosť na Veľkú Moravu a odkaz Konštantína a Metoda sa sústreďuje na jeden deň v roku - 5. júl. Nielen politickými a kultúrnymi podujatiami, ale aj zvýšeným záujmom médií o našich slavistov, historikov a archeológov. Potom nastane celoročné mediálne ticho na túto tému. Ale keď sa opäť priblíži 5.júl, mediálny ošiaľ sa znova opakuje. Rok čo rok. Ale povedzme si pravdu. Síce slávne slávime, ale nakoľko poznáme literárne diela z tohto obdobia? Do rozhlasového Parnasu sme pre vás pripravili kompletné komentované čítanie najzásadnejších diel veľkomoravskej proveniencie: Život Konštantína-Cyrila, Život Metoda a Proglas. Sprievodcom pri ich počúvaní bude dr. Martin Braxatoris zo Slovenskej akadémie vied - Ústavu slovenskej literatúry. K počúvaniu ďalšej série Parnasu vás pozývajú interpret veľkomoravských literárnych pamiatok Peter Rúfus, zvukový majster Stanislav Kaclík, hudobná dramaturgička Lýgia Vojtková a autorka tohto projektu Táňa Kusá.

Popis epizódy

Live :O | Pondelok 3.08.2026, Veľká Morava - rozhovor 1. časť

Čo bolo impulzom pre byzantskú misiu? Pred solúnskymi bratmi tu predsa boli už iné misie– napr. bavorská, akvilejská a ešte skôr írsko-škótska. Veľká Morava bola teda sčasti kristianizovaná s rezíduami pohanstva. Takže prečo tá potreba? V tom čase expandovala Franská ríša, resp. Východofranská. Ale aj Veľká Morava postupne rozširovala svoje územie. Bola to otázka zaujatia geopolitického priestoru v Strednej Európe? Rastislav sa najprv obrátil na pápeža Mikuláša I. Prečo napokon neprišla misia z Ríma? Aký bol vzťah medzi Veľkou Moravou a pápežskou kúriou? A Veľkej Moravy s Byzantskou ríšou? Pokračujeme v historickom sumári o okolnostiach príchodu Konštantína a Metoda na naše územie. V predchádzajúcich troch častiach nás byzantológ doc.Martin Hurbanič bližšie zoznámil s politickými pomermi v Byzantskej ríši, teda materskej krajiny solúnskych bratov. O situácii na Veľkej Morave hovorili jeho kolegovia z Univerzity Komenského v Bratislave na Filozofickej fakulte: vedúci Katedry slovenských dejín prof.Martin Homza a vedúci Katedry všeobecných dejín doc.Vincent Múcska.

Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.