Dante Alighieri: Božská komédia - Raj (Parnas)

Ríšu zatratencov, z ktorej niet úniku, si Dante predstavoval ako lievik, ktorý vytvoril Lucifer, keď ako zlý anjel padal z nebies do stredu zeme. Dante vstúpil do pekelnej brány pri Jeruzaleme. Čakal ho drsný skalnatý terén s horským chodníkom a kamennými mostmi, štyri pekelné rieky, Predpeklie, deväť pásiem a ďalšie podpásma a žľaby - Horné a Dolné Peklo s celou škálou tých najťažších ľudských hriechov. Masa zeminy, ktorú Lucifer vytlačil, vytvorila Očistcovú horu uprostred oceánu. K nej sa vybral Dante v sprievode Vergilia, ktorý bol jeho spoločníkom aj na púti Peklom. V Očistci však duše majú nádej, že sa dostanú medzi blažených - keď sa očistia od siedmich smrteľných hriechov. Preto Dante musí vystúpiť na sedem terás so siedmimi bránami. Pri prvej bráne mu anjel vyryje na čelo hrotom meča sedem P, čo je iniciála latinského slova peccatum - hriech. Pri každej zo siedmich brán mu jedno P zmizne, až je napokon očistený podobne ako ostatní hriešnici. Na vrchole Očistcovej hory je Pozemský raj – nádherná záhrada s kvitnúcou lúkou a žblnkajúcimi potokmi, kde ho na prahu čaká Beatrice . Tá sa ujíma roly sprievodkyne v Raji nebeskom. Spolu sa vznesú k deviatim sféram, kde stretávajú duše blažených: tých, ktorí nie vlastnou vinou nesplnili sľub, tých, ktorí konali dobro, ale v túžbe po svetskej sláve, a tých, ktorí podľahli vášni lásky, ale potom sa kajali. Po Lune, Merkúri a Venuši vzlietne Dante s Beatrice do ďalších štyroch sfér – do sféry Slnka, Marsa, Jupitera a Saturna. Tu stretávajú duše mudrcov, potom tých, ktorí zomreli pre vieru, spravodlivých panovníkov a kontemplatívcov. Danteho napokon čaká Empyreum, kde tróni Boh.

Popis epizódy

Live :O | Nedeľa 26.07.2026, 4. rozhovor - Vplyv Božskej komédie na literatúru -1. časť

Taliansky literárny historik Francesco de Sanctis napísal o Dantem, že nie je symbolom či alegorickou postavou, ale „najmocnejšou individualitou tých čias, v ktorej je zhrnuté všetko bytie, aké vtedy bolo, so svojimi abstraktnosťami, so svojimi extázami a so svojím barbarstvom: a že Danteho poézia objíma celý život, nebo i zem, čas i večnosť, ľudské i božské, pričom však jeho „nadprirodzená báseň“ ako ponímal Božskú komédiu stredovek, sa stáva ľudskou a pozemskou, s vlastnou pečaťou človeka a doby“. Prečítať si to môžeme v knihe esejí Júliusa Paštéku Dotyky s básnikom Dantem. Danteho Božská komédia od svojho vzniku inšpiruje mnohých umelcov – hudobných skladateľov, maliarov, sochárov, spisovateľov, básnikov, dramatikom a filmárov. Je jednoducho nesmrteľná. O vplyve Božskej komédie na literatúru hovoríme s Miroslavou Vallovou, editorkou knižného vydania, a komentátorkou rozhlasového Parnasu.

Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.