Listy z frontu

Prvá svetová vojna natrvalo poznačila rodiny tých asi 65 miliónov mužov, ktorý museli narukovať do uniforiem všetkých bojujúcich armáda. Vzájomná korešpondencia medzi vojakmi na frontoch a rodinami v zázemí je nielen pozoruhodnou pamiatkou pre príbuzných ale aj zdrojom zaujímavých informácií pre historikov. Pri príležitosti 100. výročia konca Prvej svetovej vojny pripravil Slovenský rozhlas sériu pätnástich relácií, v ktorom si môžete vypočuť nielen ukážky z tejto korešpondencie ale aj spomienky veteránov. Odborným komentátorom tohto málo známeho sveta neraz intímnych a dojemných reflexií bola doktorka Gabriela Kováčová Dudeková z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Ukážky z korešpondencie čítali - Přemysl Boublík a Táňa Kusá.
Popis epizódy
V roku 1918 prebehli vzbury vojakov, či už na západnom i východnom fronte, množia sa protesty, nepokoje, štrajky v zázemí takmer všetkých bojujúcich štátov. Už od roku 1915 nastupuje regulácia v prídele potravín, paliva, ceny rapídne rastú. Cenzorské úrady relatívne dobre zachytili nálady civilného obyvateľstva. V kontexte histórie budúceho Československa sú asi najznámejšie vzbury vojakov v Rumburku, v Boke Kotorskej ale najmä vzbura vojakov v Kragujevaci. V tejto časti vám ponúkame aj spomienku veterána, ktorý bol vtedy prítomný na poprave vzbúrencov v Kragujevaci. On tam hovorí, že súd nebol, že výber popravených prebehol klasickou decimáciu, teda že nechali nastúpiť celú jednotku a vybrali každého desiateho. Pravda je však taká, že prebehol riadny vojenský súd, celkovo obžalovali 59 vojakov a 44 z nich bola dokázaná účasť na vzbure.
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Archív - zvoľte dátum