Listy z frontu

Prvá svetová vojna natrvalo poznačila rodiny tých asi 65 miliónov mužov, ktorý museli narukovať do uniforiem všetkých bojujúcich armáda. Vzájomná korešpondencia medzi vojakmi na frontoch a rodinami v zázemí je nielen pozoruhodnou pamiatkou pre príbuzných ale aj zdrojom zaujímavých informácií pre historikov. Pri príležitosti 100. výročia konca Prvej svetovej vojny pripravil Slovenský rozhlas sériu pätnástich relácií, v ktorom si môžete vypočuť nielen ukážky z tejto korešpondencie ale aj spomienky veteránov. Odborným komentátorom tohto málo známeho sveta neraz intímnych a dojemných reflexií bola doktorka Gabriela Kováčová Dudeková z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Ukážky z korešpondencie čítali - Přemysl Boublík a Táňa Kusá.
Popis epizódy
Generálne štáby bojujúcich armád okrem zabitých a zranených vojakov museli do priečinku „straty v boji“ postupne zapisovať aj tých, ktorí padli do nepriateľského zajatia. Tak ako boli milióny zabitých a zranených, tak aj boli milióny tých, ktorých pri bojoch zajali nepriatelia. Osobitnou kategóriou vojnovej korešpondencie bola teda aj tá, ktorá prichádzala do zázemia zo zajateckých táborov. Dopravu takejto pošty sprostredkúval najmä Medzinárodný Červený kríž. V tejto časti sme si vypočuli, čo písal zo zajatia v Rusku domov do Brna český vojak, potom korešpondencia Jozefa Gregora Tajovského zo zajateckého tábora Darnica v Rusku. Zaujímavosťou sú dve sťažnosti ruských vojakov, ktorí boli v zajatí v Šamoríne a v Dunajskej Strede.
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Archív - zvoľte dátum