Thespidova kára

Dvadsiate storočie nebolo ľahkých sto rokov v každom ohľade. Civilizácia zaznamenala obrovský skok, či už v pozitívnom ale aj v negatívnom význame. Dynamickým vývojom prešlo samozrejme aj divadelné umenie, ktoré sa stalo neoddeliteľnou súčasťou spoločenského života širokých más. Divadelná produkcia na Slovensku zaznamenala kľúčový prerod - z amatérskeho a ochotníckeho zázemia sa stávalo postupne umením s profesionálnymi súbormi a zázemím. Rozhlasový cyklus Thespidova kára je iba stručný náčrt dejín profesionálneho divadelného kumštu na Slovensku. V tomto cykle absentuje pohľad na vývoj činohry. Dôvod je jednoduchý - činoherné divadlo na Slovensku, jeho rozmach - najmä od 40-tych rokov 20. storočia až po súčasnosť - si zasluhuje samostatný cyklus. Jednotlivé diely koncentrovane sumarizujú témy a kvôli obsahovej košatosti sú teda skôr podnetom pre poslucháča, aby sa individuálne zameral na spoznanie vývoja moderného divadla na Slovensku. Jednotlivé kapitoly sa venujú začiatkom Slovenského národného divadla, baletu, opere, bábkovému divadlu, scénografii, špecifickému žánru rozhlasovej hry. Ale aj fenoménu Radošinského naivného divadla, lebo ono predstavuje príklad organického skĺbenia amatérskeho, ochotníckeho divadla s výsostne profesionálnym milieu. Reláciu pripravil Peter Turčík

Popis epizódy

Live :O | Streda 24.06.2026, Rozhlasová hra

Tradícia rozhlasovej hry na Slovensku bola založená v roku 1927, teda ani nie rok od úplného začiatku rozhlasového vysielania v Bratislave. A čo je tiež podstatné, vôbec sme nezaostávali za svetovými trendmi, ktoré pred druhou svetovou vojnou určovali tvorcovia predovšetkým vo Veľkej Británii a v Spojených štátoch amerických. Ak sa ohliadneme naspäť a hovoríme aj o rozhlasovej hre v Československu, tak ako príklad naozajstnej svetovosti uvediem českého režiséra Jiřího Horčičku, ktorý v 60-tych rokoch získal dve hlavné ceny na festivale Prix Italia. Slovenskí tvorcovia takisto držali a držia krok so špičkou. Príkladom sú úspechy viacerých režisérov - Viktora Lukáča, Táne Tadlánkovej i Martina Kákoša na tomto istom festivale alebo Jaroslava Rozsívala, ktorý získal ocenenie na Prix Europe. To svedčí o vysokej úrovni nielen režijného a interpretačného zázemia, ale aj o silnej pozícii autorov pôvodných rozhlasových hier i dramatizácií literárnych predlôh u nás. V tejto časti cyklu sme s profesorkou Martou Žilkovou z Univerzity Konštantína filozofa v Nitre a dramaturgom Slovenského rozhlasu v Bratislave doktorom Vladimírom Fišerom hovorili o vybraných kapitolách z dejín rozhlasovej hry na Slovensku a dotkli sme sa aj budúcnosti tohto druhu dramatického umenia.

Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.