Úvod Novinky Tipy z programu

Študenti vyšli do ulíc už 16. novembra 1989. Učitelia pre nich pripravovali disciplinárne tresty

V Bratislave chceli trestať študentov, ale nestihli to. Udalosti z roku 1989 boli prelomové a majú dopady až do súčasnosti.

Študenti vyšli do ulíc už 16. novembra 1989. Učitelia pre nich pripravovali disciplinárne tresty Zdroj: TASR, Jaroslav Novák

Udalosti z roku 1989 boli prelomové pre ďalší vývoj našej spoločnosti a majú dopady až do súčasnosti.

Prehľad rúcania režimu

Pri storočnici Slovenského rozhlasu a pripomienke výročia 70 rokov vysielania Slovenskej televízie si v histórii pripomíname tieto udalosti aj v terajšej STVR.

Pomoc Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Celý česko-slovenský pád totality mal viacero dôležitých momentov, ktoré pripomína aj video z našej Sekcie online služieb STVR, ktoré vzniklo pri 30. výročí novembra 1989.

Prekvapujúco študenti bratislavských vysokých škôl utvorili živú reťaz už vo štvrtok 16. novembra 1989 od Hodžovho námestia až po Dobrovičovu ulicu v Bratislave.

Posledné verejné protesty dovtedy boli len po roku 1969 po potlačení Pražskej jari z roku 1968. Na protest proti sovietskej okupácii sa v Prahe verejne upálil študent Ján Palach 16. januára 1969 a takto tragicky prišiel o svoj mladý život.

z-vysky-bratislava-nezna-revolucia-tasr Zdroj: TASR

Potom sa protestovať proti policajnej komunistickej totalite podarilo až veriacim na modlitebnom zhromaždení 25. marca 1988 na Sviečkovej manifestácii v Bratislave.

Skromný hrdina novinár

Na vystúpenie asi tristo študentov 16. novembra 1989 v Bratislave bolo potrebné mať veľkú odvahu.

Tú mal aj redaktor Slovenskej televízie Pavel Jacz (1958-2025), ktorý pripravil o pochode študentov v ten deň do vysielania reportáž, k čomu skromne pre webovú stránku stvr.sk dodal:

STV-89-štúdio-Dialóg-Štefan-Kaco-Felix-STVR Zdroj: STVR, Štefan Kaco Felix

„Skôr som si myslel, že ma vyhodia z televízie už v júli 1989, keď som odmietal tri dni po sebe nakrúcať reakcie na vyhlásenie Niekoľko viet.“

Väznili Bratislavskú päťku

Niekoľko viet bola petícia za slobodu u nás vypracovaná Chartou 77, ktorú reprezentoval v Česku disident Václav Havel.

Na Slovensku režim väznil Jána Čarnogurského a ďalších členov tzv. Bratislavskej päťky, ktorú tvorili okrem spomínaného Jána Čarnogurského aj Miroslav Kusý, Hana Ponická, Anton Selecký a Vladimír Maňák.

Jacz-Pavel-Štefan-Felix Zdroj: STVR, Štefan Felix

Od novinárov režim chcel, aby na petíciu Niekoľko viet pripravovali odsudzujúce reakcie od známych ľudí, čo Pavel Jacz odmietol. Preto Jacz očakával reakciu aj na jeho vysielanie protestu študentov zo štvrtka 16. novembra 1989:

„Na druhý deň v piatok 17. novembra 1989 bol z toho v televízii povyk, ale večer policajti v Prahe podobné vystúpenie študentov, aké bolo deň predtým v Bratislave, tvrdo potlačili.“

Eva-Reiselová-Slovensky-rozhlas-STVR Zdroj: STVR

„Čakal som, že ma možno budú za moje vysielanie riešiť v pondelok 20. novembra, ale v pondelok to už v spoločnosti kypelo.“

V rozhlase jediná Eva Reiselová

Napriek povedanému sa režim stále revolúcii bránil aj prísnou cenzúrou v médiách

Našli sa odvážni ľudia ako vtedajšia redaktorka spravodajstva Slovenského rozhlasu Eva Reiselová, ale zabránili jej informovať vo vysielaní aj o neskorších udalostiach z 21. novembra 1989:

studio-dialog-slovenska-televizia-tasr Zdroj: TASR

„Ako jediný novinár som nahrávala 21. novembra 1989 prvé vyhlásenie Verejnosti proti násiliu a vyhlásenie radových komunistov. Celú noc som to pripravovala do vysielania. Neodvysielali mi to.“

Slovo má konečne verejnosť a sloboda

Pôvodne si chcela Eva Reiselová v roku 1989 písať ako rozhlasový denník, ale tie udalosti boli tak dramatické, že si ich doteraz pamätá dátum po dátume:

„Druhý dátum, ktorý mám v živej pamäti, je 7. december 1989, keď začalo vysielanie relácie Slovo má verejnosť. Vysielali sme spravodajstvo priamo z Ventúrskej ulice z centra Verejnosti proti násiliu.“

Rozhlasoví reportéri chodili po celom Slovensku, ako Eva Reiselová dodala:

Budúcnosť nám nikto nevezme

„Robili sme reportáže z podnikov, závodov, zo škôl, z univerzít a prinášali sme každý deň čerstvé informácie.“ To, čo si z revolučných čias zmeny spoločnosti v roku 1989 bude Eva Reiselová pamätať navždy:

„Nám rozhlasovým elévom bolo jedno, koľko je hodín, či sme v práci 12, 16, 24 hodín.“


Tatra-nam-SNP-CST-sme-s-vami-Stefan-Kaco-Felix-STVR Zdroj: STVR, Štefan Kaco Felix

„Pre nás bolo vtedy dôležité, aby ľudia naozaj dostávali informácie. Verili sme životu, verili sme budúcnosti a veríme jej doteraz.“

Dovtedy sa necenzurované informácie k občanom dostávali najmä z rakúskych médií alebo z rozhlasovej stanice Slobodná Európa. Moderátorka STVR zo Slovenského rozhlasu Eva Reiselová vie:

budova-Tatry-námestie-SNP-Bratislava-Slovenská-televízia-STVR Zdroj: STVR

„To, čo sme zažívali v tých dňoch na námestiach, v štúdiách a po Slovensku, nám nikdy nikto nevezme.“

Na Slovensku z televízie o týždeň skôr

Prvé porušilo komunistickú cenzúru televízne spravodajstvo, kde v Hlavnej redakcii Televíznych novín Slovenskej televízie v štúdiu na námestí SNP v Bratislave z budovy bývalej Tatra banky odvysielali prvé Štúdio dialóg v piatok 24. novembra 1989, kým v televízii v Prahe sa to podarilo až o týždeň neskôr 1. decembra 1989.

Piati pracovníci Slovenskej televízie Katarína Lihositová, Juraj Takáč, Ľubomír Karásek, Eugen Korda a Stanislav Háber pripravili na VŠMU za účasti lídrov nežnej revolúcie Jána Budaja, Milana Kňažka, Zuzany Mistríkovej, Miloša Lauka a Antona Popoviča stratégiu a leták o vstupe televíznych pracovníkov do štrajku, ak televízia nebude vysielať informácie o revolúcii.

Okrúhly-stôl-studio-dialog-nov-1989-STVR Zdroj: STVR, koláž Štefan Kaco Felix

Tento leták rozdávali od skorých ranných hodín pred budovou STV v Mlynskej doline a spontánne drvivá väčšina zamestnancov STV štrajk podporila, vďaka čomu sa vysielalo prvé Štúdio dialóg už 24. novembra 1989.

Mimo dohôd s pražskými študentami

Základ revolučných pohybov však založili študenti vysokých škôl a organizátor pochodu zo 16. novembra 1989 Milan Novotný pre Rádio Slovakia International (RSI) povedal:

16. novembra 1989 študentská demonštrácia. Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.


„Nikoho sme sa nepýtali na súhlas. Pochod sme organizovali mimo dohôd s pražskými študentami. Bola to autentická slovenská bratislavská protestná aktivita proti vtedajšiemu režimu.“

Štb-áci mali kamery a fotoaparáty na identifikáciu študentov

„Popri Sviečkovej demonštrácii z marca 1988 to bolo druhé verejné vystúpenie proti totalite na území Slovenska od roku 1968.“

Milan-Novotný-študent-1989-STVR Zdroj: STVR

V Správach STVR za organizátorov z radov študentov po 37 rokoch Milan Novotný dodal:

„Neboli sme hrdinovia neohrození. Každý z nás sa bál, každý mal husiu kožu, keď vychádzal na to námestie a musel vedieť, že budú konzekvencie aj s vyhodením zo školy.“

Pripravovali sa tresty

„Videli sme tam už policajné jednotky, policajtov s obuškami, policajné autá a Štátnu bezpečnosť, ktorá mala videokamery a fotoaparáty.“

Radoslav-Števčík-študent-v-roku-1989-STVR Zdroj: STVR

Rovnako ďalší z organizátorov študentského pochodu Radoslav Števčík spomínal v RSI, čo sa dialo po 16. novembri 1989 na vysokých školách:

„Na katedrách hneď učitelia riešili, kto z ktorej katedry bol na pochode a pripravovali sa disciplinárne tresty pre tých študentov, ktorí sa pochodu zúčastnili.“

Viac o tom, ako totalitný režim udržiaval občanov v nevedomosti a poslušnosti, aby ich mohol ovládať, sa dozviete aj z archívu STVR bez reklám a zadarmo.

Zdroj: TASR, Rádio RSI, Správy STVR, STVR - Štefan Kaco Felix, Stanislav Háber

25 50 75 90