Rozprávková maska vystrašila staršiu dámu. Viete, ktorá herecká legenda nechtiac spôsobila poplach na ulici?

Legendárny herec František Kovár si pamätá na vysielanie Slovenskej televízie ešte zo štúdia v televíznej veži na Kamzíku, teda úplne v jej prvopočiatkoch vysielania.

Ako ho otec schladil

V relácii Medzi nami s Katou Martinkovou spomínal, ako prišiel domov a kričal: „Mami, hurá! Ja som bol v televízii! A môj otec ma schladil: Františku, to je pekné, ale dnes ešte nikto televízor nemá."

Slovenský divadelný, filmový, televízny a dabingový herec František Kovár sa narodil 14. novembra 1946 v Bratislave.

Keď 3. novembra 1956 začala vysielať Slovenská televízia, hneď patril k prvým účinkujúcim, ako moderátorke STVR Kate Martinkovej spomínal:

„Moja televízna pamäťová stopa začína úplne prvým vysielaním Slovenskej televízie z Kamzíka naživo.“

Ako uvádza historická webová stránka stvr.sk: „Televízia sídlila priamo vo vysielacej veži na Kamzíku, kde bola aj prvá hlásateľňa."

Miniatúrne štúdio a hlásateľňa

Vo vysielacej veži Kamzík vytvorili miniatúrne televízne štúdio s rozmermi šesť krát desať metrov s dvomi kamerami a snímačom.

Ako dieťa František Kovár navštevoval dramatický krúžok pod vedením Hany Koštiaľovej, ktorá s deťmi v krúžku naštudovala klasickú slovenskú rozprávku Čin Čin: „Vyšli sme hore na vežu na Kamzíku a odohrali sme Čina.“

Málo bolo televíznych koncesií

Rodičia to však nevideli, lebo ako podotkol aj v štúdiu prítomný moderátor STVR Ľubomír Bajaník, ktorý je aj pedagógom a učí televíznu históriu, vtedy v Bratislave a okolí bolo prihlásených len okolo 500 televíznych koncesií.

Potom sa však televízna tvorba rozbehla, keď sa už ako herec František Kovár stal súčasťou legendárnych bratislavských pondelkov:

Aj prvá ostrá môže byť dobrá

„Bratislavské inscenácie nahrádzali svetovú literatúru. Robili sme aj inscenácie, ktoré sa nedostali do divadla.“

Vysielanie relácie Medzi nami s Katou Martinkovou prebiehalo práve v štvorke štúdiu v Mlynskej doline, kde sa inscenácie pripravovali, na čo František Kovár spomínal:

„Bola to úžasná etapa môjho života, pretože som mal možnosť hrať aj s hercami, s ktorými som nebol v divadle.“

Pri nahrávaní inscenácií vďaka zariadeniu Ampex režisér Pavol Haspra (1929-2004) nebol často spokojný a herci museli záber podľa Františka Kovára opakovať aj sedem či osemkrát:

„Robili sme si z neho srandu a hovorili sme mu: Paľko, nie je hanba zobrať prvú ostrú.“

Ak si odmyslíme rozprávkového Čina, v prvej inscenácii sa František Kovár objavil v roku 1971 u režiséra Igora Cieľa s názvom Parížski mohykáni, ktorá vznikla podľa diela Alexandra Dumasa.

Štúdio bolo v synagóge

František Kovár zažil aj inscenácie naživo vytvárané v bratislavskej budove pôvodnej židovskej synagógy, kde dnes stojí Most SNP a synagógu zbúrali.

Vtedy slúžila ako televízne štúdio, na čo legendárny herec spomínal: „Robiť naživo inscenáciu bolo nesmierne náročné. Tam, keď sa človek pomýlil, sa to nedalo opraviť.“

Predsa však existovala podľa Františka Kovára aj stresujúcejšia situácia: „Robili sme dabing naživo a niekto poprehadzoval strany.“

„Nikto nevedel, čo má povedať a ako má začať. Z toho vznikol taký guláš, že všetci sme si to do smrti pamätali.“

V manželstve viac ako pol storočie

Herec a pedagóg František Kovár vytvoril stovky nezabudnuteľných postáv v divadle, filme, televízii, rozhlase či dabingu.

S manželkou Dagmar (1947-2025) prežili 52 rokov a vychovali dve deti, pričom mali štyri vnúčatá.

V Sieni slávy na Jednotke František Kovár na dlhoročný vzťah povedal, že je založený na viacerých princípoch: „Kvapka odpúšťania, humoru, pracovitosti v domácnosti oboch manželov a lásky.“

„Tá by mala byť prezentovaná rôznymi maličkosťami - pohladeniami, pusou a opäť množstvom humoru.“

Držal ju za ruku, kým nevydýchla

Manželku držal za ruku, kým naposledy nevydýchla. Sledujte na Dvojke životopisný dokument o jeho plodnom živote pod názvom Pokušenia a cnosti herca Františka Kovára:

„V dokumente Miki Gucman vymyslel, že prídem do spovednice, kde budem ako farár František Kovár v jednom zábere so spovedaným hercom Františkom Kovárom, čo bude zaujímavé.“

U Katy Martinkovej spomenul František Kovár aj veselú príhodu, keď pri príprave Rozprávky o tichej krajine režiséra Martina Kákoša si počas dlhšej pauzy odskočil autom domov a nedal si dolu z tváre bielu strašidelnú masku:

„Na prechode pre chodcov som púšťal staršiu dámu s paličkou, ktorá keď sa pozrela do auta, palička jej z ruky od ľaku vyletela, rýchlo ju schmatla zo zeme a utekala preč.“

K 70. výročiu Slovenskej televízie herec František Kovár poprial:

„Želám Slovenskej televízii, aby pokračovala v tej nastúpenej ceste, pretože vytvárala veľa hodnôt, bolo tu veľa ľudí, ktorí sa o tieto hodnoty zaslúžili.“

„Želám Slovenskej televízii, aby v týchto hodnotách pokračovala s ďalšími nástupcami, aby sme mohli byť stále na ňu hrdí.“

Slovenský rozhlas má síce už sto rokov a Slovenská televízia sedemdesiat, ale obe médiá vďaka tvorcom, k akým patrí aj František Kovár, mladnú každým dňom, keďže kráčajú históriou stále s mladíckym elánom a bohatou tvorivou energiou.

Zdroj: Slovenský rozhlas, Slovenská televízia, STVR - Stanislav Háber

25 50 75 90