Úvod Novinky Osobnosti

Reportáž, ktorá sa za socializmu nemala dostať do vysielania. Pavel Jacz prelomil cenzúru

Slovenská televízia zohrala významnú úlohu v novembri 1989 v spoločnosti. Unikátna situácia, ktorá naše spravodajstvo dostala do dejín.

Reportáž, ktorá sa za socializmu nemala dostať do vysielania. Pavel Jacz prelomil cenzúru Zdroj: TASR

Prví sa proti totalite v roku 1989 ozvali slovenskí študenti už 16. novembra, keď vytvorili živú protestnú reťaz v centre Bratislavy.

Tiahla sa od terajšieho Prezidentského paláca pred budovu socialistického ministerstva školstva na Dobrovičovej ulici.

Za čias totality neslýchané

Celú udalosť zaznamenal reportér spravodajstva, čo si osobitne pri 70. výročí Slovenskej televízie s hrdosťou pripomíname.

Nebojácnemu Pavlovi Jaczovi (1958-2025) sa podarilo dovtedy neslýchané, keď reportáž v spravodajstve v ten deň aj odvysielal. Nikomu inému by sa to zrejme nepodarilo.

Pomoc Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Jeho otec profesor Ľudovít Jacz (1924-2015) učil všetkých novinárov na Slovensku žurnalistiku. Bola to známa osobnosť.

Dobre naložil s informáciou

Navyše zástupcom šéfredaktora bol od 70. rokov Martin Schelling, ktorý povolil Pavlovi Jaczovi reportáž pripraviť, o čom neskôr v spomienkach Jacz spomínal, ako sa potešil, keď prišiel za ním na protestný pochod televízny štáb:

„Moja otázka na kameramanov Ferka Horvátha a Jožka Hullu bola: Kto vás sem poslal? Odpoveď: Schelling. Dobre naložil s mojou informáciou!!!“

Reportér Slovenskej televízie Pavel Jacz bol odvážny a energický. Šlo o unikátnu kombináciu.

Navyše mala službu moderátorka, ktorá bola neter obávaného súdruha Gejzu Šlapku z mocného mestského komunistického výboru. Ak ona povedala, že niečo ide do vysielania, nik neprotestoval.

Všetci to brali, že je to akoby odobrené samotným Šlapkom. Navyše Šlapka v tej reportáži na popud Jacza so študentami diskutoval, čo bola rarita, keďže Šlapka bol vysoký predstaviteľ komunistického režimu.

Brutálnu policajnú silu odsúdil svet

Ako výborná moderátorka bola Elenka Bujačková človek na správnom mieste. Ak Pavel Jacz priniesol takúto reportáž, tak ju odvysielala.

Vtedy mal službu v Prahe slovenský moderátor Štefan Nižňanský pri moderovaní hlavnej federálnej spravodajskej relácie Televízne noviny vysielanej v hlavnom vysielacom čase 19.30 h a námestník ústredného riaditeľa Československej televízie Diviš sa ho pýtal, či naozaj na Slovensku máme reportáž, kde Gejza Šlapka diskutuje so študentami.

STV-89-štúdio-Dialóg-Štefan-Kaco-Felix-STVR Zdroj: STVR, Štefan Kaco Felix

Udalosti nasledujúci deň 17. novembra 1989 v Prahe, kde proti protestujúcim študentom nasadil totalitný režim na Národnej triede brutálnu policajnú silu, odsúdil celý svet.

Na pretrase bol prípad Jacz

Na Slovensku sa však o tom vďaka prísnej cenzúre médií veľa nevedelo. V redakcii Hlavnej redakcie televíznych novín sa riešil prípad Jacz, čo si to spolu s Eleonórou Bujačkovou dovolili?

Udalosti boli v pohybe. Personálne riešenia, prípadne odstavenia od roboty, už vďaka udalostiam zo 17. novembra v Prahe neprichádzali do úvahy.

V tom čase bol v Prahe herecká legenda Milan Kňažko. Zažil protest pražských divadelníkov, ktorí namiesto plánovaných predstavení začali z divadelných pódií protestovať proti tomu, čo sa na Národnej triede odohralo.

november-Pavel-Jacz-Tomáš-Halász-TASR Zdroj: TASR, Tomáš Halász

Vyhlásili divadelný štrajk, ktorý sa podarilo Milanovi Kňažkovi preniesť neskôr aj na Slovensko.

Pravda z americkej televízie

V spravodajstve Slovenskej televízie v redakcii mali 24 hodín zapnutú americkú spravodajskú televíznu stanicu CNN.

Všetci pracovníci Hlavnej redakcie Televíznych novín Československej televízie – Slovenskej televízie (ČSTV-STV) Štúdia Bratislava vedeli, čo sa v Prahe stalo.

To sa však nedalo povedať o drvivej väčšine občanov Slovenska. Tí prístup k spravodajstvu americkej stanice CNN nemali.

dubcek-budaj-tasr Zdroj: TASR

Keď po dvoch dňoch od 17. novembra začal Milan Kňažko spolu s Jánom Budajom a ďalšími signatármi Verejnosti proti násiliu organizovať manifestácie na námestí SNP, v Slovenskej televízii vedeli, čo sa v Prahe stalo, ale drvivá časť verejnosti nemala o tom ani potuchy.

Manifestácie videli z okna redakcie

Spravodajstvo HRTN ČSTV-STV Bratislava malo vtedy sídlo mimo Mlynskej doliny, priamo v centre Bratislavy v historickej budove Tatra banky, kde teraz sídli ministerstvo kultúry.

Všetky manifestácie pracovníci HRTN videli z okna. A nemohli o nich informovať.

Tatra-nam-SNP-CST-sme-s-vami-Stefan-Kaco-Felix-STVR Zdroj: STVR, Štefan Kaco Felix

To bol aj dôvod, prečo sa úzka skupina pracovníkov HRTN ČSTV-STV Bratislava rozhodla 23. novembra 1989 spontánne vybrať na Vysokú školu múzických umení na Ventúrskej ulici, kde študenti začali okupačný štrajk.

Na rokovaní revolucionárov

Táto skupina pracovníkov HRTN sa dostala na rokovanie revolucionárov.

Z Mlynskej doliny tam už bol režisér vtedy slávnej hudobnej relácie Triangel Juraj Takáč, ktorý so spravodajstvom nemal skúsenosti, ale prišiel takisto spontánne pomôcť k zmenám v spoločnosti, rovnako ako z televízie tam bol aj redaktor Eugen Korda.

studio dialog.png

Za študentov sa radili ich revoluční štrajkoví lídri Zuzana Mistríková, Tóno Popovič, Miloš Lauko, ďalej moderátori mítingov Milan Kňažko, Ján Budaj či sociológ Fedor Gál spolu s vysokoškolským pedagógom Milošom Žiakom a ten priviedol skupinu pracovníkov HRTN ČSTV-STV na poradu.

Vysielať konečne pravdivo

Boli medzi nimi moderátor STV Ľubomír Karásek, manželka známeho režiséra Juraja Lihosita a strihačka HRTN ČSTV-STVR Katarína Lihositová a najmladší redaktor HRTN Stanislav Háber:

„Padol návrh, aby sme sabotovali vysielanie, ale štúdiá boli strážené vtedy ozbrojenými členmi Ľudových milícií, preto sme navrhovali, že sa televízni pracovníci pripoja ku štrajku študentov."

Tak vznikol nápad, že sa pracovníci Slovenskej televízie pripoja ku štrajku študentov.

z-vysky-bratislava-nezna-revolucia-tasr Zdroj: TASR

Podmienkou štrajku bolo, aby Slovenská televízia začala po desiatkach rokov vysielať konečne pravdu, aby už nik nebol ohrozený za pravdivé informovanie.

Takto ohrození boli Pavel Jacz a moderátorka Eleonóra Bujačková len za to, že reportáž o nespokojnosti študentov bola odvysielaná.

Tisícky statočných kolegov rozhodlo

O štrajku pripravili informačný leták. Od piatej hodiny ráno 24. novembra 1989, teda len týždeň od udalostí v Prahe, televízni pracovníci pred vchodom v Mlynskej doline rozdávali letáky ľuďom, ktorí šli do práce.

Písalo sa v nich, že pracovníci Slovenskej televízie žiadajú vedenie, aby sa začala verejnosť u nás pravdivo informovať.

K spomínanej hŕstke televíznych pracovníkov, ktorí iniciovali štrajk v Slovenskej televízii, sa spontánne od rána 24. novembra 1989 prihlásili tisícky ich kolegov.

Jaroslav Hlinický, riaditeľ televízie

Vzniklo prvé verejné rokovanie s vedením Slovenskej televízie reprezentovanej ústredným riaditeľom Jaroslavom Hlinickým.

Skúsený profesionál Jaroslav Hlinický

Rozhodujúcim faktom bolo priklonenie sa k hŕstke pracovníkov HRTN ČSTV-STV Bratislava vedenia Socialistického zväzu mládeže, teda mladých televíznych komunistov, ktorých zastupoval ich vtedajší predseda Pavol Rusko.

Ten sa na zhromaždení zamestnancov v jedálni Mlynskej doliny postavil na debničku od banánov a žiadal to isté, čo žiadala hŕstka pracovníkov HRTN ČSTV-STV z budovy Tatra banky z centra mesta.

Skúsený profesionál riaditeľ ČSTV-STV Štúdia Bratislava Jaroslav Hlinický súhlasil. Vzniklo a bolo vysielané ešte v ten deň prvé Štúdio dialóg.

Na čele programovej rady bol Pavol Rusko

Bola to prevratná mediálna zmena po vzniku komunistickej cenzúry po komunistickom puči v roku 1948 a potlačení okupáciou snahy o demokratizáciu spoločnosti v roku 1968.

Kalisky_roman_tasr.jpg

V programovej rade Slovenskej televízie, ktorá rozhodovala, čo sa bude vysielať, bol jej predsedom Pavol Rusko, ktorý de facto riadil televíziu, až do neskoršieho vymenovania Vládou SR prvého ponovembrového riaditeľa Romana Kaliského (1922-2015, na snímke vyššie).

Prvým moderátorom bol Ivan Farský

Prvé Štúdio dialóg moderoval Ivan Farský, ktorý neskôr získal dôveru väčšiny pracovníkov HRTN ČSTV-STV v prvom tajnom hlasovaní, aby redakciu viedol.

Ivan-Farský-moderátor-studio-dialog-STVR Zdroj: STVR

Režisérom prvého Štúdia dialóg vysielaného z Bratislavy bol Štefan Kaco Felix (na snímke nižšie prvý vľavo spolu s moderátorom Vojtechom Keszelim).

Šéfrežisér Štefan Kaco Felix v štúdiu

Otvorenie Slovenskej televízie nežnej revolúcii znamenalo už 24. novembra 1989 významný počin v priebehu udalostí.

režisér-Štefan-Kaco-Felix-štúdio-STVR Zdroj: STVR

Prvýkrát totiž na verejnosti odzneli slová Milana Kňažka v oficiálnom štátnom médiu, že treba zrušiť vedúcu úlohu komunistickej strany v spoločnosti, čo v praxi znamenalo zrušenie totalitného komunistického režimu.

Žiadna komunistická obroda

A presne to sa aj neskôr stalo. Teda žiadna obroda, ale odchod komunistov z vedúcich postov.

milan-knazko-tribuna-revolucia-bratislava-tasr Zdroj: TASR

Po rokoch to ocenil aj Milan Kňažko vo svojich spomienkach, že v najsledovanejšom médiu mohol otvorene predniesť požiadavku o zrušení 4. článku ústavy, v ktorom bola zakotvená vedúca úloha komunistickej strany v spoločnosti.

Slováci prví významne prelomili cenzúru

Tento 4. článok ústavy bránil všetkým aktom vedúcim k demokratizácii spoločnosti. Podobné Štúdio dialóg vzniklo v ústredí Československej televízie v Prahe až o týždeň neskôr 1. decembra 1989.

Okrúhly-stôl-studio-dialog-nov-1989-STVR Zdroj: STVR, koláž Štefan Kaco Felix

Slovenské prvenstvo Štúdia dialóg 24. novembra 1989 znamenal vo vývoji udalostí Nežnej revolúcie veľmi významný pokrok. Šlo o prelomovú udalosť nielen pre Slovenskú televíziu.

Slovenská televízia sa tak zapísala do demokratických dejín nielen Slovenskej, ale aj Českej republiky.

Bez pohybu študentov 16. novembra 1989 a účasti redaktora HRTN ČSTV-STV Pavla Jacza, ktorý o tom vysielal reportáž, následne dramatických udalostí v Prahe o deň neskôr, konania hŕstky pracovníkov HRTN, ktorí 23. novembra 1989 šli podporiť štrajkujúcich študentov, by mohol vývoj zmeny režimu prebiehať oveľa zdĺhavejšie a komplikovanejšie.

Zdroj: Slovenská televízia, Správy STVR, archív STVR, TASR, STVR - Štefan Kaco Felix, Stanislav Háber

25 50 75 90