Umelá inteligencia nám šetrí čas. Mozog však za to môže platiť vysokú cenu

Ak ju však používame pri každej jednoduchej úlohe, ktorú by sme zvládli sami, pripravujeme svoj mozog o niečo dôležité – o tréning.

Odborníci upozorňujú, že pamäť, pozornosť a schopnosť samostatne premýšľať potrebujú pravidelné používanie. A práve toho môže byť v digitálnej dobe čoraz menej.

Mozog sa neposilňuje tým, že za nás všetko urobí niekto iný

„Opakovanie je matka múdrosti“ nie je iba ľudové príslovie. Pri pamäti má opakovanie skutočný význam. Neurológ Martin Kuchárik v Rádiu Slovensko vysvetľuje, že informácie v mozgu sa neustále obnovujú a pripomínajú prostredníctvom takzvaných reverberačných okruhov.

Čím častejšie sa pokúšame určitú informáciu vybaviť, tým intenzívnejšia môže byť jej pamäťová stopa. Zároveň si ju neskôr dokážeme ľahšie vybaviť. Inými slovami, mozog potrebuje informácie používať, aby ich udržal dostupné.

Práve tu môže vzniknúť problém, keď časť mentálnej práce preberú technológie. Ak si namiesto vlastného premýšľania okamžite necháme vytvoriť odpoveď, dostaneme výsledok rýchlejšie.

Zároveň však preskočíme proces, pri ktorom by sme si informácie sami vybavovali, spájali a spracovávali.

Krátke videá učia mozog preskakovať ďalej

Nejde pritom iba o umelú inteligenciu. Digitálne prostredie nás denne zásobuje obrovským množstvom krátkych podnetov. Informácie prichádzajú rýchlo, často trvajú iba niekoľko sekúnd a vzápätí ich nahradí ďalší obsah.

Kým kedysi bolo bežné prečítať niekoľkostranový článok alebo sledovať niekoľkominútové video, dnes veľká časť obsahu funguje na princípe rýchleho striedania podnetov. Pozornosť tak neustále presúvame z jednej veci na druhú.

Výsledkom nemusí byť to, že si zapamätáme menej informácií preto, že by náš mozog mal menšiu kapacitu. Problém môže byť skôr v tom, že informáciám venujeme menej času a pozornosti a menej často sa k nim vraciame.

Pamäť pritom potrebuje práve opakované vybavovanie.

Najväčším problémom AI môže byť práve jej pohodlnosť

Umelá inteligencia tento trend posúva ešte ďalej. Keď niečo nevieme, môžeme sa okamžite opýtať. Keď nevieme, ako niečo napísať, AI to napíše za nás. Keď nevieme problém vyriešiť, môže nám ponúknuť hotové riešenie.

To všetko je užitočné. No práve pohodlnosť môže byť pascou. Ak totiž AI používame pri každej jednoduchej úlohe, postupne môžeme menej precvičovať:

• pamäť – keď si informácie nemusíme sami vybavovať,
• pozornosť – keď namiesto sústredenia na jednu úlohu rýchlo prechádzame medzi podnetmi,
• samostatné myslenie – keď si riešenie necháme vytvoriť skôr, ako sa nad problémom sami zamyslíme,
• trpezlivosť – keď sme zvyknutí dostať odpoveď prakticky okamžite.

Marketingový a AI stratég Juraj Zaťko odporúča, aby sme po pomoci umelej inteligencie nesiahali okamžite. Pred formulovaním zadania si podľa neho môžeme nechať niekoľko minút na vlastné premýšľanie, usporiadať si myšlienky a až potom ich vložiť do AI.

Trocha trápenia môže byť pre mozog prospešná vec

Podľa psychologičky Beáty Žitňákovej-Gurgovej si pri práci potrebujeme zachovať aj trpezlivosť, pokoru a cieľavedomosť. Práve tie môžu v prostredí, v ktorom máme odpoveď na takmer každú otázku okamžite, postupne ustupovať.

Neznamená to, že používanie AI automaticky zhoršuje pamäť alebo myslenie. Oveľa presnejšie je hovoriť o riziku, že ak technológiám odovzdáme priveľa činností, prestaneme niektoré schopnosti pravidelne precvičovať.

A podobne ako pri svaloch, ani pri mozgu nemusí byť úplná pasivita ideálnou stratégiou.

Preto možno nie je najdôležitejšou otázkou, či používať umelú inteligenciu. Ale čo jej ešte necháme urobiť za nás a čo si radšej necháme ako tréning pre vlastnú hlavu.

25 50 75 90