Umelá inteligencia mení svet. To, čo sa deje v jej zákulisí, vás môže prekvapiť

Umelá inteligencia sa stala súčasťou nášho každodenného života. Pomáha nám písať texty, hľadať informácie, vytvárať obrázky či riešiť pracovné úlohy.

Jej rýchly rozvoj však prináša aj otázky, ktoré na prvý pohľad nevidíme. Za každou odpoveďou umelej inteligencie totiž stojí rozsiahla infraštruktúra – obrovské dátové centrá, ktoré spotrebúvajú množstvo energie, vody a vzácnych materiálov.

Dátové centrá, v ktorých umelá inteligencia funguje, rastú po celom svete rekordným tempom. Vlani mali podľa odhadov vyprodukovať takmer 300 miliónov ton oxidu uhličitého.

Ich spotreba vody by pritom mohla v najbližších rokoch dosiahnuť objemy porovnateľné s ročnou spotrebou celého Švajčiarska.

„Stále vznikajú nové a nové dátové centrá, ktoré sú určené iba preto, aby poháňali tieto moderné formy umelej inteligencie,“ vysvetľuje pre Rádio Slovensko Ján Trangel z portálu Živé.sk.

Výpočty, ktoré umožňujú AI fungovať, totiž vytvárajú obrovské množstvo tepla. Aby zariadenia neprestali pracovať, musia sa neustále chladiť – a na to je potrebná voda.

Najväčšie dátové centrá už dnes svojou veľkosťou pripomínajú menšie mestá. Niektoré technologické firmy dokonca zvažujú výstavbu vlastných zdrojov energie vrátane jadrových reaktorov, aby dokázali pokryť ich obrovskú spotrebu.

AI ovplyvňuje aj ceny elektroniky

Rozmach umelej inteligencie sa neprejavuje iba v životnom prostredí. Pocítili ho aj spotrebitelia pri nákupoch elektroniky. Výrobcovia pamätí a ďalších komponentov totiž presúvajú časť výrobných kapacít práve k technológiám súvisiacim s umelou inteligenciou.

„Výrobcovia prestavili svoje kapacity tak, aby boli schopní obsluhovať lukratívnejší trh, ktorý prináša vyššie marže,“ hovorí prezident IT Asociácie Slovenska Emil Fitoš.

Menej dostupných komponentov pre bežnú elektroniku môže následne vplývať aj na ceny zariadení, ktoré používame každý deň.

Čo sa deje s údajmi, ktoré zveríme AI?

Ďalšou veľkou témou je bezpečnosť. Pri komunikácii s umelou inteligenciou jej často odovzdávame osobné informácie, pracovné dokumenty či citlivé údaje. Používatelia však nemusia presne vedieť, kde tieto dáta končia a ako sa s nimi ďalej pracuje.

„Nie je možné ju niečo odnaučiť. Napríklad právo na výmaz, ktoré garantuje GDPR, je pri umelej inteligencii veľmi problematické vykonať,“ upozorňuje Ivan Makatura z Asociácie kybernetickej bezpečnosti.

Odborníci preto pripomínajú, že s umelou inteligenciou by sme mali zaobchádzať podobne opatrne ako s inými online službami. Do chatbotov by sme nemali zadávať údaje, ktoré by sme nechceli zverejniť.

Internet zaplavuje aj odpad vytvorený AI

Rýchly rozvoj umelej inteligencie priniesol aj nový fenomén – takzvaný AI slop. Ide o obrovské množstvo obrázkov, videí či textov vytvorených umelou inteligenciou, ktoré často nemajú veľkú hodnotu a zapĺňajú internet.

„Míňať prírodné či iné zdroje na takýto obsah je naozaj škoda,“ myslí si Ján Trangel. Podľa neho môže prísť chvíľa, keď sa používatelia začnú od takéhoto obsahu odvracať a viac si budú vážiť kvalitnú tvorbu.

Budúcnosť AI bude musieť byť úspornejšia

Technologické firmy si rastúcu spotrebu zdrojov uvedomujú a snažia sa vyvíjať efektívnejšie modely umelej inteligencie. Cieľom je, aby jednoduchšie úlohy zvládali menšie a úspornejšie systémy priamo v zariadeniach používateľov, napríklad v telefónoch.

Umelá inteligencia tak pravdepodobne zostane jednou z najvýznamnejších technológií budúcnosti. Otázkou však nebude iba to, čo všetko dokáže, ale aj to, akú cenu za jej fungovanie budeme ochotní zaplatiť.

25 50 75 90