Kožuch aj v horúcom auguste. Prečo to naši predkovia robili?

Každý víkend vám vo vysielaní STVR prinášame nové tipy na výlety. Cez víkend v sobotu na Dvojke v Televíkende objavíte našu pestrú ponuku aj pre rodiny s deťmi.

Šífkartou do Ameriky a späť prišla móda

Rovnako aj v Rádiu Slovensko je bohatá ponuka v priebehu dňa, ale v nedeľu aj na Jednotke v inšpiratívnej relácii Slovensku v obrazoch.

Podobne prináša ponuky aj relácia Cyklopotulky či folklórna hitparáda Kapura vysielaná na Dvojke.

Objavenie Ameriky v minulých storočiach ovplyvnilo chudobné oblasti aj východného Slovenska. Na Dvojke sa vždy v sobotu dozviete veľa zaujímavostí z našich tradícií a folklóru v relácii Kapura z košického štúdia STVR.

Väčšinou muži si kupovali „šífkartu“, čo bol lístok na loď do Ameriky, odkiaľ sa vracali domov so zarobenými peniazmi. Prichádzali aj s novými nápadmi na obliekanie.

Zdroj: STVR

V Zemplínskom múzeu v Michalovciach majú zbierku typického odievania na Zemplíne z minulých storočí. Pre folklórnu reláciu etnograf Maroš Demko ukázal historické zaujímavosti z tohto folklórneho pokladu:

„K sviatočnému odevu pre muža v nedeľu, či na sviatočné príležitosti, zábavy a podobne patrili drlichové nohavice a po zemplínsky košuľa, plus vesta lajblík.“

Na košuli pribudol golier

„Líšili sa podľa dediny pri zdobení výšivkou.“

V Michalovciach majú vystavené košele zozbierané z viacerých obcí. Etnograf na nich dokumentoval zmenu folklórnej módy v našom kroji:

„Vývojovo k starším košeliam patria tie, ktoré ešte nemali golier. Tie mladšie sa začali šiť v 20. a 30. rokoch 20. storočia, keď sa začali vracať Amerikáni a priniesli si so sebou módu golierov do košieľ. Zároveň sa šili krajšie, lepšie, vlastne zdobenejšie košele."

Zdroj: TASR

„Máme tu aj ukážku lajblíkov, kde pre Zemplín je typická trojradová výzdoba gombíkov, kým tí bohatší mali navyše, nuž si dali štyri rady gombíkov, čo bol znak bohatého mládenca.“

Svadby v lete bez kožucha nemohli byť

„Kikľa sa po zemplínsky volá kabátik, ktorý môžeme prirovnať k rifľovej bunde. Nosila sa v prechodných obdobiach na jeseň a na jar na košeľu do chladnejšieho počasia.“

Bohatší sedliaci si obliekali bohato vyšívané kožušteky, len aby ukázali, že na ne majú. A tieto kožušteky sa nakoniec stali obradovým oblečením, ako vysvetlil Maroš Demko:

„Svadby bývali na dedinách najmä v období, keď sa nepracovalo na poliach, teda v januári a februári. Potom od pôstu do mája.“

„V lete nebývali zvykom, ale keď sme robili etnografický výskum, tak nám povedali, že na svadbu v auguste prišli v kožuchoch, čiže potilo sa z nich, ale museli ukázať, že na to majú.“

Móda najmä žien sa po vydaji úplne zmenila. Ako etnograf vysvetlil, kým nevydatá žena mohla mať bielu spodnú sukňu, vydatá už len tmavej farby:

„Typický odev dievky a vydatej ženy sa veľmi líšil, hoci mohli byť vekovo aj rovesníčky. Vydatej žene patrila šatka na hlavu a tmavšie farby sukní.“

Desať sukien zostalo, ale čepce zmizli

„Vplyvom návratu mužov z Ameriky zmizli čepce. Predtým v starších časoch čepce ženy nosili, ale zrazu už na konci 19. storočia ich niet.“

„Aj desať sukní si niekedy obliekali dievčatá, keď šli na zábavu. K sviatočným odevom žien patrili oplecká, živôtiky, vesty, lajblíky zdobené flitrami podľa toho, ktorá koľko mala peňazí a koľko ozdôb si kúpila.“

„Spodné sukne sa volali piloty a vrchné sukne kabáty.“

Viac o móde krojov na Zemplíne sa dozviete aj z archívu STVR bez reklám a zadarmo.