Neuveriteľný príbeh, ako Slovenský rozhlas zachránil rusínsku kultúru. Pomohol celej národnosti

Storočnica Slovenského rozhlasu je príležitosťou pripomenúť si významných tvorcov, ktorí počas existencie tohto média prispeli svojím dielom.

Napríklad režisérku Janu Truščinskú-Sivú, s ktorou pripravila rozhlasový podcast Ivana Jachymová na webovej stránke reginavychod.stvr.sk.

Významný televízny míľnik pre Rusínov

Navyše pri jubileu, aké si tiež pripomíname, a to 70 rokov vysielania Slovenskej televízie, malo toto médium významný míľnik 20. januára 1992.

Zdroj: STVR

Vtedy sa začal celoštátne vysielať Magazín pre Rusínov a Ukrajincov, čím začalo národnostné televízne vysielanie z Košíc.

Prvá moderovala v rusínčine

Autorkou a moderátorkou magazínu bola práve Jana Truščinská-Sivá, ktorá moderovala v rusínčine. Stala sa prvou televíznou redaktorkou a moderátorkou národnostného vysielania z Košíc.

Režisérka Jana Truščinská-Sivá absolvovala herecký inštitút a pôsobila v divadle, keď sa stala najprv redaktorkou národnostného vysielania a potom režisérkou rozhlasových literárno-dramatických relácií v rusínčine a ukrajinčine:

„Vzpierali sme sa presťahovaniu z Prešova, kde sme mali bezprostredný styk s Rusínmi a boli tam národnostné inštitúcie, divadlo, vysoká škola, a zrazu malo národnostné vysielanie pokračovať už len z Košíc.“

„Ale až v Košiciach rusínske vysielanie dostalo širší priestor, nabralo vzlet, dostalo krídla. Robili sme rozhlasové hry, rozprávky, dokonca sme robili v rusínčine aj seriál.“

Úradne zakázaná národnosť

Príbeh existencie rusínskej národnosti u nás je riadne komplikovaný. Režisérka Jana Truščinská-Sivá vysvetlila:

„Pred rokom 1989 sme sa o rusínskej kultúre nesmeli ani rozprávať.“

Za socializmu Rusíni podľa komunistov oficiálne neexistovali. Táto národnosť bola úradne zakázaná a jazyk sa nepoužíval.

Zdroj: STVR

Dokonca neexistovala oficiálne rusínska, ale iba ukrajinská národnosť.

Nechceli mať ukrajinskú národnosť

Keďže sa Rusíni nechceli hlásiť k ukrajinskej, prihlásili sa radšej k slovenskej národnosti. Režisérka Jana Truščinská-Sivá spomínala:

„Nastala veľká asimilácia. Deti tých, ktorí sa prihlásili k Slovákom, si tiež dávali slovenskú národnosť, hoci rozprávali po rusínsky.“

Až po revolúcii nastala zmena. V roku 1995 bol kodifikovaný rusínsky jazyk a začal sa vyučovať na základných školách, ale podľa Jany Truščinskej-Sivej ešte nebola úplná sloboda:

Zdroj: STVR

„Problém bolo dostať rusínsky jazyk do rozhlasového vysielania, lebo sme pôsobili v Prešove, kde bolo štúdio národnostného vysielania známe ako ukrajinské rozhlasové štúdio.“

Pretrvalo ponižovanie jazyka

Aj keď Slovenský rozhlas zmenil štúdio na Hlavnú redakciu národnostno-etnického vysielania, Rusíni sa podľa Jany Truščinskej-Sivej nemohli prebojovať k mikrofónu:

„Zo strany proukrajinských im bolo vyhadzované na oči, že rusínčina je len kuchynská reč.“

Až po presťahovaní redakcie do Košíc v roku 2003 začalo naplno fungovať samostatné vysielanie Slovenského rozhlasu pre Rusínov a voľakedajšie ukrajinské vysielanie rozdelili na ukrajinské a rusínske, čo znamenalo, ako Jana Truščinská-Sivá zdôraznila:

„V rusínskom jazyku sa začala tvorba v rusínčine.“

Zdroj: pixabay

Je to paradox, že sa tak stalo až po roku 2003 a vďaka pomoci od Slovenského rozhlasu, lebo ako v podcaste zdôraznila Ivana Jachymová, rozhlas vysielal z Košíc dávno predtým už vo februári 1930 pre Rusínov, čo Jana Truščinská-Sivá potvrdila:

Čakali viac ako sedemdesiat rokov

„Z Košíc vysielali pre Rusínov od februára 1930 pre tých, ktorí žili na Podkarpatskej Rusi. To boli základy, keď sa národnostné vysielanie rozhlasu presťahovalo z Prešova do Košíc.“

Tento fakt, že v Košiciach bola situácia zrazu po roku 2003 iná, režisérka Jana Truščinská-Sivá veľmi oceňuje:

„Boli na to financie, začalo sa budovať autorské zázemie, ľudia tvorili po rusínsky. Veľa svetovej literatúry sa prekladalo do rusínčiny.“

„Kto by to bol povedal, že raz Anna Kareninová s Vronským budú v rozhlase hovoriť po rusínsky?“

Slovenský rozhlas priniesol Rusínom slobodu

„Aké to bolo šťastie, že sa to podarilo! Veľmi to poslucháči oceňovali. Aj Dostojevského sme robili, aj Bulgakova a ďalších.“ Navyše Jana Truščinská-Sivá zdôraznila:

„Záležalo nám na tom, keď už sme tu boli, aby sme sa držali na úrovni, aby sme rástli a dobre sa prezentovali.“

Zdroj: STVR

„Poslucháči boli hrdí na to, že v rozhlase Anna Kareninová rozpráva po rusínsky a nie je to kuchynská reč.“

Má schopnosť nás meniť

Minulosť, prítomnosť i budúcnosť Slovenského rozhlasu Jana Truščinská-Sivá spája jednoznačne s týmto vývojom:

„S pravdivosťou a takým obsahom, ktorý do človeka zapadne. Slovenský rozhlas má schopnosť nás meniť.“

Slovenský rozhlas má síce už sto rokov, ale vďaka tvorcom, k akým patrí aj Jana Truščinská-Sivá, mladne každým dňom, keďže kráča históriou stále s mladíckym elánom a bohatou tvorivou energiou.

Zdroj: Slovenský rozhlas, Štúdio STVR Košice, STVR - Stanislav Háber