Viac ako 80 percent historicky doložených ľudských spoločností umožňovalo polygamiu. Prečo sa teda v Európe postupne presadila monogamia ako dominantný model?
V článku sa dozviete:
-
Prečo sa v Európe presadila monogamia ako dominantný model
-
Ako historické a ekonomické faktory ovplyvnili vývoj partnerských vzťahov
-
Čo ukázali etnografické dáta z viac ako 200 spoločností
-
Prečo romantika a morálka neboli hlavnými hnacími silami vzniku monogamie
-
Ako dedičstvo a boj o obmedzené zdroje formovali spoločenské normy
Odpoveď hľadali vedci z Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach v spolupráci s kolegami zo Spojeného kráľovstva a Švajčiarska. V Rádiu Slovensko sa na to pozreli.
Doteraz existovali dve hlavné teórie. Prvá tvrdila, že monogamia pomáha znižovať počet nezadaných mužov v spoločnosti, a tým aj mieru násilia či konfliktov.
Stabilnejšie páry mali podporovať spoluprácu a sociálnu súdržnosť. Druhá teória sa zameriavala skôr na rodinu, majetok a dedičstvo – teda na otázku, ako spravodlivo rozdeliť zdroje medzi potomkov.
Výskumníci tieto dve vysvetlenia prvýkrát systematicky porovnali na základe globálnych etnografických dát. Analyzovali takmer dvesto spoločností z rôznych častí sveta – od lovecko-zberačských skupín až po historické štátne útvary.
Výsledky ukázali, že monogamia ako spoločenská norma vznikala opakovane najmä ako reakcia na problémy spojené s dedičstvom a medzigeneračným súperením o obmedzené zdroje, ako je pôda či majetok.
STVR online
Inými slovami, keď začalo byť čo dediť a o čo bojovať, stabilný model jedného partnera sa ukázal ako výhodnejší.
Štúdia tak naznačuje, že prechod k monogamii nebol primárne otázkou morálky či romantiky, ale pragmatickým riešením ekonomických a sociálnych napätí v meniacich sa spoločnostiach.
25 50 75 90