Úvod Novinky Tipy z programu

Monogamia nevznikla z morálky ani z romantiky. Výskumy ukázali, že rozhodli peniaze

Jeden životný partner ako romantický ideál? Pravda je úplne iná.

Monogamia nevznikla z morálky ani z romantiky. Výskumy ukázali, že rozhodli peniaze Zdroj: unsplash

Viac ako 80 percent historicky doložených ľudských spoločností umožňovalo polygamiu. Prečo sa teda v Európe postupne presadila monogamia ako dominantný model?

V článku sa dozviete:

  • Prečo sa v Európe presadila monogamia ako dominantný model

  • Ako historické a ekonomické faktory ovplyvnili vývoj partnerských vzťahov

  • Čo ukázali etnografické dáta z viac ako 200 spoločností

  • Prečo romantika a morálka neboli hlavnými hnacími silami vzniku monogamie

  • Ako dedičstvo a boj o obmedzené zdroje formovali spoločenské normy

Odpoveď hľadali vedci z Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach v spolupráci s kolegami zo Spojeného kráľovstva a Švajčiarska. V Rádiu Slovensko sa na to pozreli.

Zamilovaná dvojica Zdroj: Pexels

Doteraz existovali dve hlavné teórie. Prvá tvrdila, že monogamia pomáha znižovať počet nezadaných mužov v spoločnosti, a tým aj mieru násilia či konfliktov.

Stabilnejšie páry mali podporovať spoluprácu a sociálnu súdržnosť. Druhá teória sa zameriavala skôr na rodinu, majetok a dedičstvo – teda na otázku, ako spravodlivo rozdeliť zdroje medzi potomkov.

Výskumníci tieto dve vysvetlenia prvýkrát systematicky porovnali na základe globálnych etnografických dát. Analyzovali takmer dvesto spoločností z rôznych častí sveta – od lovecko-zberačských skupín až po historické štátne útvary.

Výsledky ukázali, že monogamia ako spoločenská norma vznikala opakovane najmä ako reakcia na problémy spojené s dedičstvom a medzigeneračným súperením o obmedzené zdroje, ako je pôda či majetok.

Inými slovami, keď začalo byť čo dediť a o čo bojovať, stabilný model jedného partnera sa ukázal ako výhodnejší.

Štúdia tak naznačuje, že prechod k monogamii nebol primárne otázkou morálky či romantiky, ale pragmatickým riešením ekonomických a sociálnych napätí v meniacich sa spoločnostiach.

25 50 75 90