ROZHOVOR: Montessori je vhodné pre všetky deti, ale nie pre každého rodiča

Montessori vzdelávanie je v posledných rokoch čoraz častejšie predmetom diskusií aj na Slovensku.

Zahraničné výskumy poukazujú na jeho pozitívny vplyv na koncentráciu, samostatnosť či sociálne zručnosti detí. Ako sa tieto zistenia potvrdzujú v praxi slovenských tried, približuje Montessori lektorka a pedagogička s 20-ročnou praxou Anna Šuľáková.

Podľa nej sa samostatnosť začína budovať od prvého dňa v materskej škole. „Deti od nástupu do MŠ majú pred sebou svet – triedu /dvor, o ktorý sa spoločne starajú. A každý prispieva tým, čo dokáže. Najskôr sa učí postarať o seba – nabrať si jedlo, naliať nápoj, poobliekať, poutierať po sebe vyliatu vodu, alebo pozametať omrvinky,“ uviedla Anna Šuľáková.

V rozhovore sa dozviete aj:

• prečo je Montessori vhodné pre každé dieťa, no nie vždy pre každého rodiča

• čo robí prostredie s koncentráciou a pozornosťou detí

• prečo práca rukami pomáha viac než nadbytok podnetov a obrazoviek

• aké mýty o Montessori škôlkach sú na Slovensku najrozšírenejšie

• ako vyzerá bežný deň v Montessori triede

• akú úlohu má pedagóg – sprievodca v procese učenia

• aký dlhodobý prínos môže mať tento prístup pre osobnostný rozvoj dieťaťa

Práve možnosť robiť „skutočné“ činnosti podľa nej deťom prináša nielen praktické zručnosti, ale aj vnútorný rast. „Každé dieťa túži byť ako dospelý, keď majú umožnené robiť aktivity, ako dospelí, prináša im to nielen samostatnosť , ale aj dôstojnosť, úctu k práci, dokážu sa zaujímať o druhých, ponúknuť pomoc, byť všímaví.“

Dôležitú úlohu zohráva aj prostredie. „Prostredie, ktoré napĺňa ich potreby, prirodzene podporuje koncentráciu. Tým, že priestor je stále pekne uprataný vytvára príležitosť zamerať pozornosť, vybrať si, to, čo ma zaujíma a následne sa sústrediť.“

Možnosť utíšiť sa v prestimulovanom svete

V čase, keď sa často hovorí o prestimulovaní detí, zdôrazňuje význam práce rukami a ticha. „Práca rukami a súčasne ďalšie zmyslové vnemy, ktoré obsahuje každá aktivita, v tomto veku najviac sýtia mozog dieťaťa a pochopenie sveta okolo nás. A koncentrácia je budovaná tým, že každé dieťa môže robiť na tej svojej úlohe, to prirodzene vytvára pracovné ticho.“

Za posledných desať až pätnásť rokov podľa nej detské potreby zásadne nezmenili charakter, no zmenilo sa prostredie.

„Vždy deti chceli vedieť prelievať, pipetovať, pinzetovať, počítať a spoznávať písmenká, čítať – to je po celé tie roky rovnaké,“ hovorí.

Rozdiel však vidí v miere podnetov: „Deti viac zahlcujeme telefónmi, množstvom podnetov, čo mozog nastaví na rýchlejšiu – stresovú frekvenciu… a to potom spôsobuje poruchy pozornosti, nezáujem.“

S Montessori vzdelávaním sa na Slovensku spája viacero mýtov. Jedným z nich je predstava, že v takejto škôlke „sa môže všetko“. „Čo vôbec nie je pravda, práve naopak, aby nám v triede všetkým bolo dobre, dodržiavame určité pravidlá,“ vysvetľuje.

Deti sa učia nerušiť druhých, správať sa k sebe láskavo, rozprávať sa potichu a rešpektovať poradie pri aktivitách. Ďalším častým omylom je názor, že individuálna práca vedie k egoizmu.

„A ono je to práve naopak, ak si dieťa naplní nejakú túžbu sa niečo naučiť, tak je potom spokojné a vie byť potom práve láskavejšie, vie druhým pomáhať, vie ísť do bezprostrednejšieho kontaktu, verí si.“

Pre koho je Montessori vhodné?

Je tento typ vzdelávania vhodný pre každé dieťa? „Pre každé dieťa určite, možno nie pre každého rodiča,“ hovorí s úsmevom.

Podľa nej je dôležité, aby rodič dôveroval tomuto prístupu, vedel byť láskavý, ale aj stanovovať hranice, rešpektoval individuálne tempo dieťaťa a nebál sa ani prirodzenej frustrácie. „Takáto frustrácia dieťaťu ukazuje, že danú situáciu vie zvládnuť a je vnútorne silnejšie.“

Rodičom, ktorí ešte váhajú, odkazuje, aby sa zamysleli nad tým, čo pre svoje dieťa naozaj chcú. Či reálny svet s reálnymi skúsenosťami, s možnosťou rozvinúť maximálne potenciál dieťaťa. Alebo im stačí, že sa deti budú hrať s bábikou a autíčkami, a plastovou kuchynkou či plastovým vysávačom.

Ako vyzerá bežný deň v Montessori škôlke?

Bežný deň v Montessori materskej škole sa riadi štátnym programom, no v inom režime. Po rannom kruhu nasleduje niekoľkohodinový blok voľnej práce. Nasleduje pobyt vonku, oddych a popoludňajšie spoločné aktivity.

Úloha pedagóga je pritom špecifická. „Montessori sprievodca zasahuje ak chce dieťa podporiť k sústredeniu a je v úzadí, ak dieťa našlo, čo hľadalo, ak ho aktivita zaujala.“ Zároveň nastavuje hranice, je vzorom a tvorí spoločné aktivity.

Dlhodobý prínos predškolského Montessori vzdelávania vidí Anna Šuľáková najmä v osobnostnom raste detí. „Sú to deti, ktoré vedia upriamiť pozornosť a vybrať si, čo ich baví, vedia sa sústrediť, túžia sa učiť nové veci, túžia byť nápomocní. Vedia sa rozhodovať, majú svoj názor, vedia prevziať zodpovednosť, veria si.“

Montessori prístup tak podľa nej nie je o voľnosti bez hraníc, ale o rešpekte k detskému tempu, poriadku, zmysluplnej práci a dôvere v potenciál každého dieťaťa.

25 50 75 90