Psychologička odhalila, ako úzkostná matka vplýva na dieťa. Toto nikdy nerobte

Úzkosť rodiča – najčastejšie matky – sa netýka len jej samotnej. Deti ju veľmi citlivo vnímajú, často skôr, než si to dospelí uvedomia.

Psychologička Marta Lazíková Merešová v Dámskom klube upozorňuje, že dlhodobé úzkostné správanie matky môže mať na dieťa rôzne dopady – od zmeny správania až po psychosomatické ťažkosti.

Každé dieťa reaguje inak

Podľa psychologičky neexistuje jeden univerzálny scenár, ako sa úzkosť matky na dieťati prejaví. „Ono sa to akoby láme na každom dieťati, lebo každé je vlastná osobnosť,“ vysvetľuje Marta Lazíková Merešová.

Niektoré deti reagujú zvýšenou podráždenosťou, hnevom či agresiou. Iné si úzkosť rodiča postupne „preberú“ ako vlastnú a začnú svet vnímať ako nebezpečné miesto. V takých prípadoch sa už môžu objavovať aj vážnejšie prejavy.

Keď sa úzkosť presunie do tela

U citlivejších detí sa psychická záťaž môže pretaviť do telesných ťažkostí.

„Tie vážnejšie prípady môžu ísť do psychosomatiky – bolesti bruška, bolesti hlavy,“ hovorí psychologička.

Častým signálom je aj silná potreba byť neustále pri matke, problém s odlúčením či strach z nových situácií. Odborníčka však upozorňuje, že v niektorých vývinových fázach je separačná úzkosť prirodzená a netreba ju hneď považovať za problém.

Mnohí rodičia si myslia, že úzkosť matky ovplyvňuje najmä malé deti. Pravda je však taká, že jej dopad sa môže prejaviť aj u starších detí a tínedžerov.

„Pri tínedžeroch už to vedia porovnávať so širším svetom – so svojimi rovesníkmi, s tým, ako to funguje inde,“ vysvetľuje Lazíková Merešová.

Dospievajúci si medzi sebou svoje skúsenosti zdieľajú a čoraz viac si uvedomujú rozdiely v rodinnom fungovaní. U väčších detí sa úzkostné prostredie v rodine môže prejaviť dvoma základnými spôsobmi.

„Môžu ísť buď do väčšieho vzdoru, alebo si to môžu privlastniť ako svoje vlastné a začnú to kopírovať,“ upozorňuje psychologička.

Kým niektorí tínedžeri reagujú vzdorom a snahou od úzkostného rodiča sa čo najviac odlíšiť, iní si tento model správania osvoja a prenášajú si ho aj do vlastných vzťahov.

Toto by rodičia robiť nemali

Psychologička zdôrazňuje, že cieľom nie je byť „dokonalým“ rodičom bez obáv. Problémom sa úzkosť stáva vtedy, keď dlhodobo riadi správanie matky aj celej rodiny.

Medzi najčastejšie chyby patrí:

• neustále upozorňovanie dieťaťa na možné nebezpečenstvá,
• prehnaná kontrola a obmedzovanie samostatnosti,
• prenášanie vlastných strachov na dieťa,
• neschopnosť regulovať vlastné emócie pred dieťaťom.

25 50 75 90