100 rokov tvorby Zlatého fondu Slovenského rozhlasu a jeho 100 ikonických tvorcov

Vo vládnej budove na Vajanského nábreží v Bratislave sa pred sto rokmi začala písať história rozhlasového vysielania na Slovensku.

V článku sa dozviete:

• ako znela prvá odvysielaná veta v rádiu
• kedy začalo každodenné vysielanie
• o čom informovali pri okupácii
• vypočujte si hlas ikony Michala Tvarožka
• objavíte 100 ikonických tvorcov
  

Informuje, vzdeláva, kultivuje a zabáva

Ako pripomína Rádio Litera, stalo sa tak:

„3. augusta 1926 sa z provizórneho štúdia vládnej budovy na Vajanského nábreží ozvali slová: Tu Rádiožurnál Bratislava. A odvtedy celých sto rokov náš rozhlas informoval, vzdelával, kultivoval a zabával.“

Pred sto rokmi sa 3. augusta 1926 začalo pravidelné rozhlasové vysielanie na Slovensku.

Poznáte prvú vysielanú vetu?

Vysielalo sa dvakrát do týždňa. A 2. októbra 1926 prešla bratislavská odbočka pražského Rádiožurnálu na každodenné vysielanie.

Z provizórneho štúdia vládnej budovy na Vajanského nábreží sa 3. augusta 1926 ozvali prvé tri slová prvej odvysielanej vety: „Tu Rádiožurnál Bratislava."

Rozhlas sprevádzal mnohých od narodenia. Nie nadarmo vzniklo porekadlo: „Je múdry jak rádio."

V roku 100. výročia si pripomeňme aj hádam doteraz najznámejšieho moderátora Rádiožurnálu a to Michala Tvarožka. Vypočujme si jeho podmanivý hlasový prejav z archívu z Rozhlasovej rodinky:

Rozhlasová rodinka - Michal Tvarozek - 25. 8. 2016 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Žiaľ, 7. januára 2021 vo veku 78 rokov kultivovaný a poslucháčmi obdivovaný hlas Michala Tvarožka (na snímke dolu pri preberaní Krištáľového krídla v roku 2014) navždy zmĺkol:

„Dnes sa dbá viac na obsah, ako na formu jazykového prejavu, ale rádio by malo aj vychovávať. Aspoň dúfam, že je to ešte funkciou rozhlasu. Redaktor musí mať dobrú slovenčinu a schopnosť pýtať sa na možno aj banálne, bežné veci s trochou invencie, s trochou nápadu a možno aj s trochou vtipu."

"V prvom rade si však musí vedieť získať dôveru od respondenta, lebo ak ten potom dokáže dobre reagovať na otázky, redaktorská úloha je oveľa ľahšia."

Rozhlas prežil za takmer storočie nástupy a pády rôznych režimov vládnucich u nás. Sprevádzal generácie Slovákov aj v rozhodujúcich dejinných chvíľach. Vtedy prinášal hádam najcennejšie informácie pre poslucháčov a ich životné osudy.

Povstanie aj okupácia

Slobodný slovenský vysielač Banská Bystrica pracoval od 30. augusta 1944 až do 27. októbra 1944 počas Slovenského národného povstania. Po obnovení vysielania 16. apríla 1945 z Košíc. Podobné dramatické chvíle zažili jeho pracovníci 21. augusta 1968.

Zázrakom sa zachoval živý vstup z toho dňa, keď sovietski vojaci zastavili vysielanie.

Spod auta sa gúľali zemiaky

Vstup moderoval práve už spomínaný Michal Tvarožek, ktorý o vzniknutej dramatickej situácii plasticky informoval:

„Vstup bol z terajšieho námestia SNP v Bratislave. Za mnou bolo počuť streľbu, vtedy sa akurát strieľalo na kostol. My sme ležali aj s jednou paňou pod autom, aby nás to nezasiahlo. Jej sa gúľali dole zemiaky a plakala pritom."

Rozhlasové dejiny sú spojené najmä so spravodajstvom. Napriek povedanému vysielanie Slovenského rozhlasu má oveľa širšie dosahy a odráža sa v ňom celé spektrum spoločenského poznania Slovákov a aj ich kultúry a najmä dejín.

Preto v Rádiu Litera pripomenuli:

„Za tými miliónmi hodín programu však stáli konkrétni ľudia – redaktori, dramaturgovia, režiséri, hlásatelia, moderátori, zvukoví majstri a technici, herci, hudobníci a mnohí ďalší. A z nich vám počas tohto jubilejného roka predstavíme sto ikonických rozhlasových tvorcov.“

Zlatý fond Slovenského rozhlasu pripravuje Marián Grebáč a vypočujte si ho v Rádiu Litera každý týždeň, aby ste objavili 100 ikonických tvorcov Slovenského rozhlasu.

25 50 75 90